čudo -a čúd s.
I. niečo čudné, div (význ. 1): veľké č.; zízal na mňa ako na dáke č., rozprával o č-ách cudzích krajín
II. vetná prísl. hovor. obyč. so záporom: nie č., že zablúdil; (ne)bolo by č., keby ...
čudák človek, ktorého správanie, prejavy sa vymykajú norme: v mladosti bol čudák • hovor. expr. patrón: je to čudný patrón, nechodí do spoločnosti • expr.: odľud • čudo (J. Horák) • zastar. podivín
čudo 1. p. zázrak 2. p. strašidlo 1 3. p. čudák
strašidlo 1. fantáziou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, hrôzu • strašiak • mátoha • príšera • prízrak: rozprávky o strašidlách; báť sa strašiakov, mátoh, príšer; rozprávkové prízraky • čudo: veriť v čudá • duch: v zrúcaninách strašia duchovia • expr.: bobák • bubák • bobo (strašiak pre deti): strašiť deti bobákom, bubákom • fantóm • vidina • kniž.: fantazma • fantazmagória • pren. hrozba (niečo, čo vzbudzuje strach): hrozba hladu
2. figúra z palíc, handár a pod. na plašenie vtákov • strašiak: strašidlo, strašiak vo vinohrade • plašidlo (zariadenie na odháňanie zveriny) • expr. hastroš • panák: panák v maku
zázrak niečo neobyčajné, zvláštne: Tatry sú prírodným zázrakom; chlapec je spevácky zázrak • div: robiť divy • čudo • čudeso: rozprával o čudách ďalekých krajín
čudo1, -a, čúd str.
1. niečo neobyčajného, zvláštneho, čudná vec: čudá sveta (Luk.); Dívali sa na vlak ako na nejaké čudo. (Janč.)
2. strašidlo, mátoha: Všelijaké čudá na ňu útočia. (J. Kráľ) Kamaráti hľadeli na Martina ako na dáke čudo. (Hor.)
3. čudný človek, čudák: Ale deti — čudá neslušné! (Fr. Kráľ)
4. má povahu vetnej príslovky (je čudné): Veď nie čudo, že ste takí ako poparení. (Tim.)
čudo2, -a, mn. č. -ovia m. expr. čudný človek, čudák: Neverím, že by sa taký čudo našiel. (Hor.)
(jedno) čudo; (bez) čuda; (k) čudu; (vidím) čudo; (hej) čudo!; (o) čude; (s) čudom;
(dve) čudá; (bez) čúd; (k) čudám; (vidím) čudá; (hej) čudá!; (o) čudách; (s) čudami;