čudo1 čuda čúd s. 1. ▶ niečo zvláštne, neobyčajné, neznáme, pozoruhodné svojimi rozmermi, tvarom, vlastnosťami a pod., čudná vec, zázrak: neslýchané, nevídané č.; technické č.; č. prírody; skriňa plná rozličných starých čúd; to nie sú hračky, ale elektronické čudá; to č. s malými oknami je naša škola; rastie nám tu nejaké č. neznáma rastlina; šport. slang. guľaté, kožené č. futbalová lopta; čierne č. puk; Zvedavo obracal škatuľku, akoby to bolo nejaké čudo. [Ľ. Jurík]; Kúzelník kúzli, ba stvára priam čudá. [P. Jaroš]
2. ▶ zvláštny tvor, strašidlo, mátoha: obzerali si ma ako dáke č.; hovorili mi, že som ako č. z inej planéty; Keď zbadal krpáňa, tvár mu zbledla, akoby videl čudo, ktoré už nepatrí na túto zem. [J. Štiavnický]; Veria, že po svete chodia čudá a ovládajú ho čarodejníci. [LT 1999]
◘ fraz. čudo čudácke/čudovaté niečo mimoriadne nezvyčajné ◘ parem. každé čudo trvá len tri dni všetko sa po čase zunuje
čudo2 prísl. hovor. iba v prísudku a obyč. so záporom (s vedľajšou vetou) ▶ je zvláštne, nezvyčajné: č., že prišiel; nebolo by č., keby sa nahneval; ustavične žijeme v strese, a tak nie je č., ak niekomu prasknú nervy; Z potravinových článkov najväčšmi chýba soľ. Nie čudo, že sa stala vyhľadávaným platidlom. [Š. Žáry]; Ani nie čudo, že som sa pri týchto spomienkach rozplakal. [J. Pohronský]