česák -a m.
1. nástroj na čistenie srsti domácich zvierat: konský č.
2. nástroj na česanie ľanu, konopí, vlny ap.
česák -ka pl. N -ky m. 1. ▶ nástroj na čistenie srsti domácich zvierat; syn. česadlo: konský, kravský č.; drôtený č.; V maštali si vyhvizduje Dubajov Mišo, česákom vymykáva pĺznucu srsť z kráv a volov. [K. Lazarová] 2. ▶ nástroj na česanie ľanu, konopí, vlny a pod.: vlákna sa prečesali na česákoch 3. ▶ jednoročná bylina s tenkým vretenovitým koreňom a drobnými bielymi kvetmi; bot. č. hrebenitý Scandix pecten-veneris
česadlo 1. nástroj na česanie ľanu, konopí, vlny • česačka • česák
2. nástroj na česanie zvierat • česák
česák p. česadlo 1, 2
česák, -a m.
1. nástroj na urovnávanie, česanie ľanu, konopí a vlny;
2. nástroj na čistenie srsti, na česanie domácich zvierat: konský č.; Každému kozliatku pričesala srsť česákov. (Fig.)
3. bylina, burina v obilí, na viniciach a úhoroch; bot. č. hrebenitý (Scandix pecten-veneris)
(jeden) česák; (bez) česáka; (k) česáku; (vidím) česák; (hej) česák!; (o) česáku; (s) česákom;
(tri) česáky; (bez) česákov; (k) česákom; (vidím) česáky; (hej) česáky!; (o) česákoch; (s) česákmi;