červenák -ka pl. N -áci G -kov m. expr. 1. ▶ človek červený v tvári: Halt! - zrúkol na ňu vysoký vojak s červenkastou tvárou. A hneď aj pušku dvíhal ten červenák. [J. Beňo] 2. ▶ človek s červenými, ryšavými vlasmi; syn. ryšavec: pre ryšavé vlasy ho v triede volali č. ▷ červenáčik -ka pl. N -kovia m. zdrob.
červenák p. ryšavec
ryšavec ryšavý človek • expr. červenák • expr. zried. hrdzavec (Hviezdoslav)
červenák, -a, mn. č. -ci m. pejor. človek červený v tvári al. ryšavých, červených vlasov, ryšavec (Hviezd., Ráz.);
červenáčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. (Dobš.)