Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj ssj ma subst priezviská

čert -a D -ovi/-u m. hovor. a rozpráv. zlý duch, diabol, satan: prestrojiť sa za č-a;

pren. expr. zlý človek, samopašné dieťa ap.

expr.: zlý ako č. veľmi; báť sa niekoho ako č-a veľmi; báť sa niečoho ako č. kríža, svätenej vody veľmi; vyhýbať sa tomu; nech to č. → vezme; aby, bodaj to č. → vzal; (všetci) č-i s ním šijú je samopašný; ani č. sa v tom nevyzná je to veľmi zložité; čo č. nechcel (nešťastnou) náhodou; č. (nikdy) nespí všeličo sa môže stať; (v tom je) č-ovo kopýtko háčik, fígeľ; č. ako diabol, to je jeden č. to je jedno; poslať niekoho do č-a zbaviť sa ho; choď do č-a! zmizni! koho sem č-i nesú? kto to prichádza? (posľubovať) č-ov-diablov veľa, všeličo; na kýho/kieho č-a načo; vo funkcii cit. (často v zakliatí) vyj. hnev, nesúhlas, prekvapenie: do č-a, ba (kýho) č-a;

čertovský príd. obyč. pren. expr. (vyj. zápor. al. kladné hodnotenie): č-á žena energická al. huncútska; č. kúsok odvážny; č-á zima tuhá; č-á sila obrovská;

čertovsky prísl.: expr. č. pekné dievča;

čertík -a mn. -ci/-ky m. zdrob. expr. oslab.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čertík ‑a mn. ‑ci/‑ky A ‑kov/ ‑ky m.

čert1 -ta D a L -tovi/-tu pl. N -ti m. 1. ▶ (v rozprávkach) nadprirodzená bytosť pochádzajúca z pekla, znázorňovaná ako chlpatý tvor podobný človeku s rohmi, kopytami a chvostom, stelesnenie zla a pekelných síl, diabol: prestrojiť sa za čerta; Laktibrada tak utekal, že by ho ani všetci čerti nedochytili. [P. Glocko]; Čert zacupotal kopytami a uháňal kadeľahšie. [Š. Moravčík]; Na Orave prichádzal Mikuláš v sprievode slameníka, za nimi nasledovali štyria-piati poskakujúci čerti. [E. Horváthová]
2. ▶ ľudové pomenovanie diabla, padlého anjela, zlého ducha, nepriateľa Boha a ľudí
3. expr.človek s mnohými výraznými, často zápornými vlastnosťami, zlý, zlostný, nespútaný al. prešibaný, prefíkaný a pod. (často v nadávkach): ty č.!; č. jeden nepodarený!
4. expr.dieťa, obyč. živé, neposedné, nezbedné: s tým naším čertom sú samé problémy; Tento malý čert, ako ju volá jej mama, sa nevenuje len aerobiku. [Inet 2005]
fraz. škaredý ako čert veľmi nepekný; zlý ako čert veľmi; aby/bodaj ťa/to čert vzal! preklínanie vyjadrujúce znechutenie, roztrpčenosť; ba [ešte] kieho/kýho čerta! vyjadrenie zdôrazneného záporu al. prekvapenia; čert ako diabol a) ktokoľvek, čokoľvek, nezáleží na tom, kto al. čo b) jeden ako druhý, rovnako zlý; do čerta! blíži sa významu citoslovca (často v zahrešení) vyjadruje hnev, nesúhlas, prekvapenie; ký čert? kto?; na kieho/kýho čerta? prečo, načo? ani čert sa v tom nevyzná je to veľmi zložité; báť sa niekoho ako čerta al. báť sa niekoho, niečoho ako čert kríža/svätenej vody veľmi; vyhýbať sa tomu; ber sa/choď do čerta/v čerty! a) choď preč, zmizni b) nechaj ma na pokoji, daj mi pokoj, prestaň; bol by v tom čert, keby/aby... musí sa to podariť; byť čertom podšitý byť prefíkaný, prešibaný; čert [ho] vie/čerti [ho] vedia nikto nevie; čert mi ho bol dlžný/dlžen! nie je vítaný; čert ho/to ber/zober! vyjadruje ľahostajnosť, nezáleží na ňom, na tom; čert ho berie je veľmi nahnevaný; čert ho tam niesol/doniesol nemal tam ísť; čert mi to našepkal/pošepol urobil som hlúposť, nerozvážnosť; čert mu posvietil nedobre, nešikovne to vymyslel, nebol to dobrý nápad; čerti ho z pekla zobrali vyliečil sa z ťažkej choroby; čo čert nechcel (nešťastnou) náhodou; chodiť od čerta k diablovi a) byť všade b) navštíviť mnohých (niekedy bezvýsledne); kade/kde ho čerti vláčia/nosia? al. kde je v čertoch? kde je?, kde sa túla?; koho to/sem čerti nesú? kto to prichádza?; maľovať čerta na stenu vidieť veci vopred negatívne, strašiť niečím negatívnym, privolávať niečo zlé; mať čerta v tele byť temperamentný; nebojí sa ani čerta nikoho, je veľmi odvážny; nech to čert berie/vezme! výraz záporu, rezignácie; poslať niekoho do čerta/ku všetkým čertom vyhnať, zbaviť sa niekoho, odmietnuť sa s niekým rozprávať, nestrácať čas s niekým; to mi bol čert dlžný/dlžen to je nepríjemné, mohol som sa bez toho zaobísť; vonku sa [všetci] čerti ženia je veľmi zlé počasie; vošiel doňho čert nahneval sa; [všetci] čerti ním/v ňom šijú a) nemá pokoj b) rád stvára huncútstva, je roztopašný; všetko vzal čert všetko vyšlo nazmar, navnivoč; vyháňať čerta diablom/belzebubom jedno zlo likvidovať iným zlom; vybaví aj čerta z pekla aj nemožné ◘ parem. Aj z čerta spraví anjela; Boha ťahá za nohy a čerta za rohy ešte len ide z kostola, už ohovára, resp. pácha iné zlo; Čert [nikdy] nespí nešťastie, nepríjemnosti sa môžu prihodiť kedykoľvek, treba byť opatrný, obozretný; Čerta neobrátiš, čo hneď svet prevrátiš; Čertu slúžil, čert ho vzal; Chlap, čo len trochu krajší od čerta, je už dosť pekný al. Chlap krajší od čerta je pekný; Kam čert nemôže, pošle [starú] babu; Kde nič nie je, ani čert neberie/nevezme; Nemaľuj čerta na stenu! neprivolávaj nešťastie; Pánboh stvoril volky a čert spolky; Ukáž čertovi prst, stiahne/vezme ti celú ruku o zneužívaní dobrej vôle; Urob/sprav čertovi dobre, peklom sa ti odslúži/odvďačí za dobré nečakaj nič dobré, zlý človek je nevďačný; Na svätého Huberta ide teplo do čerta (3. november) prichádza zima
čertík -ka pl. N -íci/-íky G -kov A -kov/-íky m. zdrob.: nie je to nijaký anjel, skôr v ňom drieme č.; každý má v sebe čertíka pokušiteľa; čertisko -ka pl. N -ká G -tísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: tučný č.; „Čertisko staré!“ ošíva sa stará Nekorancová, upravuje si záponu, rukávce, šatku. [M. Ferko]; Ospravedlňujúco som sa usmial a okríkol malú - prestaneš, ty čertisko. [Vč 1978]

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čertík1, -a, mn. č. -ci/-ky m.

1. zdrob. malý čert;

pren. niečo zlého, démon, diablik: Vkráda sa do nej zlý čertík a ona sa stáva smelou, výbojnou. (Urb.) Tu počal čertík Janka pokúšať. (Hor.)

2. fam. neposedné, šantivé, samopašné dieťa: Moja mama ma čertíkom volá. (Jégé)

čertík2, -a, mn. č. -y m. tech. slang. stavacia podpora používaná pri obrysúvaní ťažkých odliatkov

Morfologický analyzátor

čertík podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) čertík; (bez) čertíka; (k) čertíkovi; (vidím) čertíka; (o) čertíkovi; (s) čertíkom;

(štyria) čertíci; (bez) čertíkov; (k) čertíkom; (vidím) čertíkov; (o) čertíkoch; (s) čertíkmi;

podstatné meno, mužský rod, neživotné

(štyri) čertíky; (bez) čertíkov; (k) čertíkom; (vidím) čertíky; (o) čertíkoch; (s) čertíkmi;

čertík
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čertík
G (bez) čertíka
D (k) čertíkovi
A (vidím) čertíka
L (o) čertíkovi
I (s) čertíkom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) čertíci
G (bez) čertíkov
D (k) čertíkom
A (vidím) čertíkov
L (o) čertíkoch
I (s) čertíkmi
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) čertíky
G (bez) čertíkov
D (k) čertíkom
A (vidím) čertíky
L (o) čertíkoch
I (s) čertíkmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ČERTÍK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 191×, celkový počet lokalít: 33, najčastejšie výskyty v lokalitách:
SEBEDRAŽIE, okr. PRIEVIDZA – 54×;
CIGEĽ, okr. PRIEVIDZA – 25×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 14×;
PRIEVIDZA V-ŠTVRTE (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 13×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 10×;
NOVÁKY, okr. PRIEVIDZA – 7×;
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 5×;
PRIEVIDZA I-STARÉ MESTO (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 5×;
PRIEVIDZA IV-KOPANICE (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 5×;
MALÁ LEHOTA (obec LEHOTA POD VTÁČNIKOM), okr. PRIEVIDZA – 4×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor