černica -e -níc ž.
1. krovitá rastlina s čiernymi plodmi podobnými maline, bot. ostružina černicová Rubus fruticosus
2. jej jedlý plod;
černicový príd.: č. sirup
černica -ce -níc ž. 1. ▶ divo rastúca al. vysádzaná krovitá ostnatá rastlina s troj- až päťlaločnými zúbkatými listami a čiernymi plodmi podobnými maline, bot. ostružina černicová Rubus fruticosus: uviaznuť v tŕní černíc; ruky doškriabané od černíc; zbierať mladé listy černíc; drevená búdka obrastená černicami 2. obyč. pl. černice ▶ čierne al. modročierne kôstkovičkové kyslasté jedlé plody tejto rastliny: vôňa, chuť černíc; víno z černíc; čiernomodré ústa od černíc; na rúbanisku dozrievajú černice; Odtrhla haluz s poslednými, mrazom ošľahnutými černicami. [H. Ponická]; pren. dievča s očami ako černice [P. Dvořák] ▷ černička -ky -čiek ž. zdrob.
černica p. ostružina
ostružina krovitá rastlina s čiernymi plodmi podobnými maline; jej plod • černica: zbierať ostružiny, černice
černica, -e, -níc ž. druh poľnej a lesnej rastliny; ostružina (Rubus caesius); jej plod;
černicový príd.: č. list; č. sirup, č-á šťava
(jedna) černica; (bez) černice; (k) černici; (vidím) černicu; (hej) černica!; (o) černici; (s) černicou;
(štyri) černice; (bez) černíc; (k) černiciam; (vidím) černice; (hej) černice!; (o) černiciach; (s) černicami;