čepeľ -e -lí ž.
1. ostrie noža, zbrane ap.: č. noža, britvy, dýky
2. bot. rozšírená plochá časť listu;
čepieľka -y -ľok ž. zdrob.
čepeľ -le -lí ž. 1. ▶ plochá, na okraji ostrá, obyč. kovová al. kamenná časť rezných, sečných al. bodných nástrojov, zbraní a pod.: zahrotená, zahnutá č.; zhrdzavená, tupá č.; č. z nehrdzavejúcej ocele; č. noža, britvy, skalpela, dýky, meča, sekery; ligotavá č. pluhu; č. korčule; archeol. kamenné obsidiánové čepele nástroj paleolitického človeka 2. bot. ▶ rozšírená, obyč. plochá časť listu: listová č.; delená, nedelená, laločnatá, srdcovitá č.; pokožka čepele; pri nedostatku draslíka sa na čepeliach listov objavujú hnedé škvrny ▷ čepieľka -ky -ľok ž. zdrob. k 1: nôž s dvoma čepieľkami; Milióny holiacich čepieľok končia každý deň v koši na odpadky. [V. Ferko]
čepeľ, -le ž.
1. ostrá, nabrúsená časť noža, sekery, sečnej al. bodnej zbrane: č. noža, dýky;
2. bot. plochá, rozšírená časť listu: listová č.;
čepeľový príd.;
čepieľka, -y, -ľok ž.
1. zdrob. malá čepeľ;
2. archeol. druh primitívneho nástroja predhistorického človeka: kamenná č.;
čepieľkový príd.: č. nôž
(jedna) čepeľ; (bez) čepele; (k) čepeli; (vidím) čepeľ; (hej) čepeľ!; (o) čepeli; (s) čepeľou;
(dve) čepele; (bez) čepelí; (k) čepeliam; (vidím) čepele; (hej) čepele!; (o) čepeliach; (s) čepeľami;