čepeľ -le -lí ž. 1. ▶ plochá, na okraji ostrá, obyč. kovová al. kamenná časť rezných, sečných al. bodných nástrojov, zbraní a pod.: zahrotená, zahnutá č.; zhrdzavená, tupá č.; č. z nehrdzavejúcej ocele; č. noža, britvy, skalpela, dýky, meča, sekery; ligotavá č. pluhu; č. korčule; archeol. kamenné obsidiánové čepele nástroj paleolitického človeka
2. bot. ▶ rozšírená, obyč. plochá časť listu: listová č.; delená, nedelená, laločnatá, srdcovitá č.; pokožka čepele; pri nedostatku draslíka sa na čepeliach listov objavujú hnedé škvrny
▷ čepieľka -ky -ľok ž. zdrob. k 1: nôž s dvoma čepieľkami; Milióny holiacich čepieľok končia každý deň v koši na odpadky. [V. Ferko]