čelko p. čielko
čielko i čelko s. (čolko) 1. csl nadočná časť tváre (obyč. o dieťati): Čielko malo, chúďa, rospáľenuo ako oheň (Kláštor p. Zniev. MAR); Vidziž, jak śi sebe udrel čolko?! (Žalobín VRN); čelko (Koniarovce TOP) 2. spiš, šar časť party al. čepca, ozdobná stužka prechádzajúca cez čelo: čolko (Studenec LVO, Župčany PRE) 3. spiš, šar časť uzdy, remeň ležiaci na čele koňa: Čolko kladzeme koňovi na čolo (Žakarovce GEL); čolko (Jarovnice SAB)