čakan -a m. nástroj na jednej strane s plochým ostrím, na druhej strane s hrotom na kopanie tvrdej zeminy, krompáč
čakan -na pl. N -ny m. ⟨maď. ‹ turk.⟩ 1. ▶ nástroj s drevenou rúčkou a oceľovou hlavou na jednej strane s plochým ostrím, na druhej strane s hrotom na kopanie tvrdej zeminy; syn. krompáč: banícky č.; jednoramenný, dvojramenný č.; Hladní a premrznutí kopali ťažkými čakanmi a lopatami zamrznutú zem. [A. Baláž] 2. ▶ horolezecký nástroj skladajúci sa z hlavice, rúčky a bodca používaný ako opora pri chôdzi a lezení v teréne: zatínať čakanom do skalnej, ľadovcovej steny 3. hist. ▶ úderná zbraň s dreveným al. okovaným toporom a zahnutou sekerovitou hlavicou nahrádzajúca meč: bojový č. ◘ fraz. nos ako čakan veľmi krivý ▷ čakanček -ka pl. N -ky m. zdrob.
čakan nástroj s plochým ostrím a hrotom na kopanie tvrdej zeminy • krompáč: kopať jamu čakanom, krompáčom
čakan, -a m. železný nástroj na jednom konci končitý, na druhom s lopatkovitým ostrím, s dreveným poriskom, používaný na kopanie: jednoramenný č.;
čakanový príd.;
čakanček, -a m. zdrob.
(jeden) čakan; (bez) čakana; (k) čakanu; (vidím) čakan; (hej) čakan!; (o) čakane; (s) čakanom;
(dva) čakany; (bez) čakanov; (k) čakanom; (vidím) čakany; (hej) čakany!; (o) čakanoch; (s) čakanmi;