čakan -a m. nástroj na jednej strane s plochým ostrím, na druhej strane s hrotom na kopanie tvrdej zeminy, krompáč
čakan -na pl. N -ny m.
čakan -na pl. N -ny m. ⟨maď. ‹ turk.⟩ 1. ▶ nástroj s drevenou rúčkou a oceľovou hlavou na jednej strane s plochým ostrím, na druhej strane s hrotom na kopanie tvrdej zeminy; syn. krompáč: banícky č.; jednoramenný, dvojramenný č.; Hladní a premrznutí kopali ťažkými čakanmi a lopatami zamrznutú zem. [A. Baláž] 2. ▶ horolezecký nástroj skladajúci sa z hlavice, rúčky a bodca používaný ako opora pri chôdzi a lezení v teréne: zatínať čakanom do skalnej, ľadovcovej steny 3. hist. ▶ úderná zbraň s dreveným al. okovaným toporom a zahnutou sekerovitou hlavicou nahrádzajúca meč: bojový č. ◘ fraz. nos ako čakan veľmi krivý ▷ čakanček -ka pl. N -ky m. zdrob.
čakan nástroj s plochým ostrím a hrotom na kopanie tvrdej zeminy • krompáč: kopať jamu čakanom, krompáčom
čakan, -a m. železný nástroj na jednom konci končitý, na druhom s lopatkovitým ostrím, s dreveným poriskom, používaný na kopanie: jednoramenný č.;
čakanový príd.;
čakanček, -a m. zdrob.
čagan p. čakan
čakan m. (čekan, čagan) 1. csl železný nástroj na kopanie s jedným ploským a jedným zahroteným koncom a s dreveným poriskom: Tú skalu hibe ak čekanom viťiahneš (Motyčky BB); Zo šekanom zmo skopali tú tvrdú zem (Brusník REV); Ten kamen s takímto rílom ven nedostaneš, zežen si niedze čakan (Trstie ILA); S čekanem kopaľi a z lopatu virucovaľi hľinu (Hradisko SAB); čagan (Kostolište MAL) L. kosa na čakan (Šípkové PIE) - upevnená na kosisko v otvorenejšom uhle (aby bol záber širší) F. čekan češki odobedu (Záhradné PRE) - s pribúdajúcim časom klesá pracovný výkon 2. úzka dlhá motyka na klčovanie, rigolovanie a pod., klčovnica: Čekanom sa klčuju koreňe zo zeme (Návojovce TOP); S čakanem kopal jamu pri dolování (Vinosady MOD); Najprv z rílom a potom s čakanom sa moselo rúbat (Pezinok MOD); Kec śe ortuje, s čekanom śe kope a z lopatu śe vimetuje (Kaluža MCH); čakan (Šintava ŠAĽ) 3. mlyn. ploské oceľové kladivo na kovanie mlynských kameňov: Ríhe (na mlynskom kameni) som robeu̯ čekanom na kuvaňie (Prochot NB); Čakani zme mávaľi, timí sa kuľi mľinskie kameňe (Tvrdošín TRS); čakan (Dl. Pole BYT, Kubrá TRČ, Iliašovce LVO) 4. or, čiast. zsl palica na podopieranie ohnutá navrchu do poloblúka: Čäkan, to je palica jednoduchá, ale ohnutá na takuo očko (Zázrivá DK); Ďedo mu už ňevladni, teľo o čakaňe choďia (Zborov n. Bystr. KNM); Na cestu si dicki berem čakan, tá noha ma furd boľí (Prosné PB); Jak viďím, ti máš uš tri nohi, aj čaganem si pomáháš! (Skalica); čagan (Dol. Mariková PB, Bošáca TRČ) F. noz ako čäkan (Zázrivá DK) - (veľmi) krivý nos; opití aňi čäkan (Dlhá n. Or. DK), dopití ak čekan (Zvol. Slatina ZVO) - veľmi opitý; pevní jako z hňilého sira čagan (Zem. Podhradie TRČ) - veľmi slabý; čakánok1 m. zdrob. k 4: Stará o čagánku choďívala (Dol. Súča TRČ); čagánek (Brodské SKA)
čakánok1 p. čakan
čekan p. čakan
čakan [ča-, če-] m tur 1. železný nástroj s dreveným poriskom na jednom konci zahrotený, na druhom rozšírený, krompáč: czekanem neb motyku (ŽK 1473); czakani zelezne (TRENČÍN 1647); čekan kamen kresaty (PUKANEC 1791); malleus lapidarus: kameniku čakan (LD 18. st) L. kopagj čakanem hawyrskjm rudu (OP 1685) baníckym jednoramenným 2. bojová sekera; budzogáň: Gyryka Hledka pan wogewoda czekanom zatal (TURIEC 1570); clava: cžakan (PG 1656); clava: kyg, obuch, čekan (ASL 1740); clava: čakán, bozogán (KS 1763)