úzky užší príd.
1. kt. má malú šírku (v pomere k dĺžke), op. široký: ú. remienok, ú-a chodba, ulica, ú-a štrbina; ú. film; ú. profil i pren. hovor. nedostatkový tovar
2. kt. má menšiu šírku, ako je potrebné, tesný, op. široký: kabát mu je ú. (v pleciach)
3. obyč. 2. st. obmedzený na istý počet osôb al. časť niečoho: ú-a, užšia spoločnosť; užšia komisia, užší výbor
4. kt. má obmedzený rozsah, vymedzený, špeciálny, op. široký: ú-a oblasť, ú. pojem; v užšom zmysle (slova)
5. jednostranne zameraný, úzkoprsý, obmedzený: ú. pohľad, obzor, názor
6. vzájomne blízky, tesný: ú-a spojitosť, ú. kontakt, ú-a spolupráca
● dostať sa do ú-ych, do ú-eho do nepríjemnej, tiesnivej situácie;
úzko užšie prísl. i vetná prísl.: ú. rezaný; ú. odborný; ú. spolupracovať; bolo mu ú. (okolo srdca) bol plný úzkosti
naúzko, obyč. pís. na úzko prísl.
úzko 2. st. užšie prísl.
naúzko, obyč. pís. na úzko prísl. ▶ tesne, blízko pri sebe, na malú šírku, úzko; op. naširoko: kráčať n.; balenie novorodencov do periniek n.; robiť kliky n.; n. narezaný papier
naúzko na malú šírku; tesne pri sebe (op. naširoko) • úzko (op. široko): naúzko, úzko poskladaný papierik jej vypadol z knižky; roztvorila naúzko, úzko privreté viečka
tesne 1. veľmi blízko (miestne i časovo) • bezprostredne • celkom • priamo • priam: chata stojí tesne, bezprostredne pri jazere; prešli celkom, priamo pri plote • hneď • ihneď: hneď, ihneď za nami prišli aj ostatní • úzko: jednotlivé kapitoly na seba tesne, úzko nadväzujú • expr.: tesnučko • tesnunko • tesnulinko: stáli tesnučko, tesnulinko pri sebe
2. tak, aby niečo veľmi priliehalo k niečomu • natesno, pís. i na tesno • zastaráv. tesno: tesne, natesno upchať škáry • expr.: tesnučko • tesnunko • tesnulinko • natesnučko • natesnunko • natesnulinko, pís. i na tesnučko atď.: tesnučko, (na)tesnunko poukladať knihy do poličky
3. porov. tesný 1, 2
úzko 1. p. naúzko, porov. aj úzky 1, 2 2. p. tesne 1
úzko1 prísl.
1. blízko, tesne; bezprostredne, priamo: byť ú. spojený, spätý s niečím; ú. súvisieť s niečím; Jeho meno je úzko zviazané s týmto krajom. (Vaj.)
2. málo obsiahle; v obmedzenej miere, obmedzene, vymedzene: ú. zameraný, ú. špecializovaný; ú. odborný; chápať niečo ú.; Jeho odkaz a jeho dedičstvo vôbec sme pochopili úzko jazykove. (A. Mat.)
3. zastar. priliehavo; tesne: úzko stiahnuté šaty (Vaj.); Oblečený bol v úzko priliehajúcich nohaviciach. (Jégé)
úzko2 vetná prísl. tiesnivo, clivo: je (bolo) mu ú. (okolo srdca, na duši) má (mal) pocit úzkosti, tiesne, stiesnenosti; Začalo mu byť úzko, nepríjemne, ako človekovi, ktorému nad hlavou zavesili meč. (Urb.)