útokom prísl. útočiac, v útoku: hovor. brať (vziať) niečo ú. a) útočiť, zaútočiť na niečo; b) expr. rýchlo, rázne, bezohľadne postupovať pri niečom, zmocniť sa niečoho; Kŕdeľ sliepok hnal sa útokom na Annu (Vaj.) hrnul sa k nej.
(jeden) útok; (bez) útoku, útku; (k) útoku, útku; (vidím) útok; (hej) útok!; (o) útoku, útku; (s) útkom, útokom;
(štyri) útky, útoky; (bez) útkov, útokov; (k) útkom, útokom; (vidím) útky, útoky; (hej) útky, útoky!; (o) útokoch, útkoch; (s) útokmi, útkami;