útočiť nedok.
1. uskutočňovať voj. útok: ú. na predné pozície
2. napadať (fyzicky, v tlači ap.): dravec začal ú.; ú. na protivníka nevyberanými výrazmi;
pren. ú. na city, svedomie silno pôsobiť; šport. ú. na bránku, po krídle uskutočňovať útočnú hru
obliehať zhromažďovať sa okolo (obyč. s cieľom dostať sa niekam) • útočiť (na niečo): dav obliehal pokladnicu divadla; vojaci obliehali pevnosť, útočili na pevnosť • obkľučovať • obkolesovať • obklopovať: budovu obkľučovali, obkolesovali, obklopovali zvedavci • obchvacovať • zovierať (obyč. vojensky): vojská obliehali, obchvacovali, zovierali mesto celý mesiac • dobýjať • dobývať: hráči bezvýsledne dobýjali, dobývali súperovu bránu
útočiť uskutočňovať vojenský al. iný útok, násilie • napádať: vojaci útočia zboku, napádajú nás v noci • prepadať (nenazdajky): partizáni prepadali vojenské oddiely; prepadať niekoho otázkami • dorážať • doskakovať • skákať • dobiedzať • dotierať • domŕzať (násilným, nežiaducim spôsobom niekoho znepokojovať): psy do nás dorážali, doskakovali, skákali; komáre doňho dobiedzali, dotierali celý večer; domŕza ma nástojčivou žiadosťou • zastar. šturmovať • kniž. atakovať: atakovanie spoluhráča • bombardovať (útočiť bombami; expr. ustavične niečím znepokojovať): letecké bombardovanie; bombardovať niekoho otázkami
útočiť, -í, -ia nedok.
1. (na koho, na čo, proti komu, proti čomu i bezpredm.) napádať niekoho, niečo (napr. vojensky, fyzicky, v tlači, v reči ap.): ú. na nepriateľa, na nepriateľské pozície, ú. na protivníka; ú. na niekoho, na niečo od chrbta, zboku; polit. pakt o neútočení zmluva medzi štátmi o tom, že nepodniknú proti sebe vojenský útok; Na martinský povstalecký front útočili Nemci. (Ondr.) Mierim Dirňákovi do brucha, lebo sme sa uzniesli, že na hlavu neslobodno. útočiť. (Al.) Bol tam článok, v ktorom neznámy pisateľ hrubo útočil na čitateľa. (Jil.) Útočia proti barikádam nepriateľskej tlače. (Tat.) „Ale mamička, veď ste sama hovorili, že teraz je inakší svet,“ útočí dievča. (Sev.); pren. Ľadový vietor útočí v prudkých nárazoch na topole (Tat.) naráža; pren. ú. na city, na svedomie niekoho mocne pôsobiť;
2. šport. hrať útočnú hru (napr. vo futbale, v šachu ap.);
dok. zaútočiť