ústup -u m. ustúpenie (význ. 1 – 4), ustupovanie: bezhlavý ú., prinútiť nepriateľa, súpera na ú.; odb. ú. ľadovcov; dať sa na ú. začať ustupovať
□ byť na ú-e strácať sa, zanikať;
ústupový príd.: ú-á cesta
ústup návrat do predchádzajúceho stavu, na pôvodnú al. nižšiu úroveň: ústup mora z pevniny • kniž.: regres • recesia: vývinový regres, hospodárska recesia • ústupok (zmena stanoviska): politika ústupkov
ústup, -u m.
1. pohyb späť, pohyb opačným smerom, ako je cieľ cesty (obyč. nedobrovoľný), ustupovanie: ú. vojska; Ústup bol bezhlavý. (Heč.) Dnes sa má skončiť ústup do hôr. (Karv.); voj. kryť ú. chrániť ustupujúce vojsko
● dať sa na ú. začať ustupovať;
2. odb. ubúdanie, miznutie: ú. ľadovcov, u. ihličnatého, listnatého porastu, ú. mora (z pevniny)
● byť na ú-e (o javoch) strácať sa, zanikať;
3. zmena stanoviska, zmena pôvodného rozhodnutia: Ženský ústup je často len trik. (Jes.) Tento ústup smeroval k tomu, aby syna uviedol do rozpakov pred materou. (Kuk.);
ústupový príd.: ú-á cesta po ktorej sa uskutočňuje ústup (vojska); ú. plán plán ústupu (vojska); šach. ú-é pole ktoré hráč využíva pri ústupe; šport. ú-á čiara po ktorú možno ustúpiť (napr. pri niektorých loptových hrách)
(jeden) ústup; (bez) ústupu; (k) ústupu; (vidím) ústup; (hej) ústup!; (o) ústupe; (s) ústupom;
(dva) ústupy; (bez) ústupov; (k) ústupom; (vidím) ústupy; (hej) ústupy!; (o) ústupoch; (s) ústupmi;