Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj

ústrety v príslov. spoj. ísť, vyjsť niekomu v ú. oproti;

pren. vyhovieť (význ. 1), neprekážať;

v ústrety predl. s D vyj. cieľový vzťah, smerovanie: ísť, kráčať v ú. (ne)šťastiu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ústrety; v ústrety predl. s D

naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti: naproti, oproti postavili nový hotelhovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-à-vis a ticho sa rozprávalizoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči

2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej al. približujúcej sa osobe, veci a pod. • oprotizried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol protiv ústretyzried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky

3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oprotiproti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorenýzoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcoviv ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnostinár.: prostonaprosto (koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav)

4. p. napriek 1


v ústrety p. naproti 2, 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ústrety len v spojeniach ísť, vyjsť, vychádzať v ústrety (komu) oproti: „Čože ste nám doniesli?“ prihováram sa jej a idem jej v ústrety. (Taj.) Zrakom prechádzam po nástupišti. Nik mi neprišiel v ústrety, nik ma nečaká. (Al.); pren. vychádzať, vyjsť v ú. (komu, zried. i čomu) pomátať, pomôcť, byť na pomoci niekomu, niečomu, napomáhať niekoho, niečo: Vychádzal mu v každom smere ochotne a priateľsky v ústrety. (Zgur.) Muž bol prekvapený, že ja sama vychádzam jeho zvedavosti v ústrety. (Bedn.); isť v ú. (čomu) smerovať k niečomu; ocitať sa pred niečím: isť v ú. šťastiu (nešťastiu), šťastnej budúcnosti; Viem, že len zlému idem v ústrety (Tim.) že len zlé ma očakáva.

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor