ústrety v príslov. spoj. ísť, vyjsť niekomu v ú. oproti;
pren. vyhovieť (význ. 1), neprekážať;
v ústrety predl. s D vyj. cieľový vzťah, smerovanie: ísť, kráčať v ú. (ne)šťastiu
naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti: naproti, oproti postavili nový hotel • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-à-vis a ticho sa rozprávali • zoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči
2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej al. približujúcej sa osobe, veci a pod. • oproti • zried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol proti • v ústrety • zried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky
3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti • proti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorený • zoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcovi • v ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnosti • nár.: prosto • naprosto (koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav)
4. p. napriek 1
v ústrety p. naproti 2, 3
ústrety len v spojeniach ísť, vyjsť, vychádzať v ústrety (komu) oproti: „Čože ste nám doniesli?“ prihováram sa jej a idem jej v ústrety. (Taj.) Zrakom prechádzam po nástupišti. Nik mi neprišiel v ústrety, nik ma nečaká. (Al.); pren. vychádzať, vyjsť v ú. (komu, zried. i čomu) pomátať, pomôcť, byť na pomoci niekomu, niečomu, napomáhať niekoho, niečo: Vychádzal mu v každom smere ochotne a priateľsky v ústrety. (Zgur.) Muž bol prekvapený, že ja sama vychádzam jeho zvedavosti v ústrety. (Bedn.); isť v ú. (čomu) smerovať k niečomu; ocitať sa pred niečím: isť v ú. šťastiu (nešťastiu), šťastnej budúcnosti; Viem, že len zlému idem v ústrety (Tim.) že len zlé ma očakáva.