ústavodarný príd. kt. je oprávnený vypracovať a vyhlásiť ústavu: u-é národné zhromaždenie; ú-á moc na základe ktorej sa vyhlasuje ústava
ústavodarný príd. odb. poverený vypracovaním ústavy: ú-é národné zhromaždenie
(jeden) ústavodarný; (bez) ústavodarného; (k) ústavodarnému; (vidím) ústavodarného; (hej) ústavodarný!; (o) ústavodarnom; (s) ústavodarným;
(dvaja) ústavodarní; (bez) ústavodarných; (k) ústavodarným; (vidím) ústavodarných; (hej) ústavodarní!; (o) ústavodarných; (s) ústavodarnými;
(jeden) ústavodarný; (bez) ústavodarného; (k) ústavodarnému; (vidím) ústavodarný; (hej) ústavodarný!; (o) ústavodarnom; (s) ústavodarným;
(tri) ústavodarné; (bez) ústavodarných; (k) ústavodarným; (vidím) ústavodarné; (hej) ústavodarné!; (o) ústavodarných; (s) ústavodarnými;
(jedna) ústavodarná; (bez) ústavodarnej; (k) ústavodarnej; (vidím) ústavodarnú; (hej) ústavodarná!; (o) ústavodarnej; (s) ústavodarnou;
(jedno) ústavodarné; (bez) ústavodarného; (k) ústavodarnému; (vidím) ústavodarné; (hej) ústavodarné!; (o) ústavodarnom; (s) ústavodarným;
(dve) ústavodarné; (bez) ústavodarných; (k) ústavodarným; (vidím) ústavodarné; (hej) ústavodarné!; (o) ústavodarných; (s) ústavodarnými;