Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

ústa úst s. pomn.

1. orgán na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: veľké, široké ú., otvoriť ú., dať si cukrík do úst; dotknúť sa (niečoho) ú-ami; dozvedieť sa niečo z povolaných úst od kompetentnej osoby

2. zool. orgán prijímania potravy niekt. živočíchov: ú. včiel, rýb

expr. ú. ako vráta veľké; pozerať s otvorenými ú-mi začudovane; nevie (ani) ú. otvoriť je nesmelý; (ne)mať čo do úst položiť, vložiť (ne)mať čo jesť; odtrhnúť si od úst; žiť z ruky do úst biedne; → sliny sa mu zbiehajú v ú-ach; povedať niečo na celé, na plné ú. otvorene; hovoriť, povedať niečo (len) na pol úst odmerane, neochotne; vzal, zobral si mi to z úst práve som to chcel povedať; ísť z úst do úst šíriť sa (ústne); mať → plné ú. niečoho;

ústny príd.

1. k ústa: ú-a dutina; ú-a voda

2. vyjadrený ústne, op. písomný: ú. dohovor, ú-a skúška; ú-e podanie tradícia;

ústne prísl.: u. vyjadrený;

ústočká -čiek s. pomn. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ústa úst s. pomn.; ústny; ústne prísl.; ústočká ‑čiek s. pomn.

priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domovpriamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrcholspriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očíprosto: trafil ho prosto medzi očilineárne

2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako sviecanarovnanevyrovnanevzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamenespriama: sedieť spriama

3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobnebezprostredneosobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovednýzoči-vočihovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniupriamočiarospriama: treba na to ísť priamočiaro, spriamaotvorenenezaobalenedorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslíúprimnenezakrytezastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalokniž. explicitnekniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrenéprostofraz.: z mosta do prostabez obalupekne-krásnena plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5


umlčať prinútiť mlčať; nedovoliť prejaviť sa (najmä rečou) • expr.: učušaťučuškať: v prúde reči ho rázne umlčali; učušala, učuškala dieťa bozkomzahriaknuťzakríknuťzavrátiť (ostrým slovom zaraziť reč): chcel protestovať, ale ho zahriakli, zakríkli; v diskusii netaktne zavrátil protivníkaexpr. zapchať ústa (niekomu) • fraz. expr. prištipnúť jazyk (niekomu) • okríknuť (skríknutím napomenúť al. vyzvať k mlčaniu): Okríkni psa, aby neštekal!hovor. expr. usadiťhovor. expr. uzemniť (prinútiť mlčať použitím silného argumentu, vtipného výroku a pod.): nedá sa tak ľahko usadiť; uzemnili ho svojou odpoveďouexpr. zried. ukričať (obyč. mocensky): celú mladú generáciu ukričali

p. aj utíšiť


ústa otvor na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: malé ústa, zatvoriť ústapejor.: chlebáreňzobák: Zavri chlebáreň, zobák!pejor. gambyhovor. pejor.: pyskrypákhrub.: papuľatlama: zapchať niekomu papuľu, tlamusubšt. huba: dostať po hube

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ústa, úst str. pomn.

1. (u človeka) otvor na tvári ohraničený perami, prispôsobený na prijímanie potravy a na vyslovovanie hlások: veľké, malé ú., bezzubé ú.; dávať niečo do úst, otvárať ú.; dotknúť sa niekoho, niečoho ú-ami pobozkať niekoho, niečo; hovor. vypustiť slovo z úst povedať; skriviť, skrútiť, stiahnuť ú. pri bolesti, zlej chuti al. na znak nesúhlasu, odporu; expr. ú. ako vráta veľké; bás. malinové, jahodové ú. (obyč. u dievčaťa al. mladej ženy) so sviežimi, červenými perami; pren. hladné ú. ľudia (najmä deti), ktorých treba živiť; dozvedieť sa niečo z povolaných úst od kompetentnej osoby

expr.: pozerať s otvorenými ú-ami diviť sa; povedať niečo na celé (plné) ú. otvorene, priamo; smiať sa na celé (plné) ú. hlasno; povedať niečo len na pol úst nedbalo, neochotne; zapchať niekomu ú. umlčať ho; vziať niekomu slovo z úst predbehnúť ho vo vyslovení niečoho; dávno, od rána ap. nemal nič v ú-ach dávno nejedol; nemať (mať) čo do úst položiť nemať (mať) čo jesť; odtŕhať si od úst nedopriať si jedlo; žiť z ruky do úst skromne, chudobne; dívať sa niekomu do úst pozorovať ho pri jedení; narástli mu veľké ú., má veľké ú. a) veľa zje, b) odvráva; nevie ani ú. otvoriť nevie prehovoriť, je nesmelý; ide z úst do úst (napr. slovo, zpráva) šíri sa;

2. zool. orgán prijímania potravy u niektorých zvierat, napr. rýb, včiel a i-;

ústočká, -čiek i ústka, -tok str. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

ústa podstatné meno, stredný rod

(štyri) ústa; (bez) úst; (k) ústam; (vidím) ústa; (o) ústach; (s) ústami;

Ústa Ústa
ústa
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) ústa deťom. Naposledy sa objali a ich ústa sa stretli v dlhom bozku. Po búrke,
G (bez) úst aby ju očistil, a pchal si ju do úst . Zastal som na ceste. Len čo
D (k) ústam symbolicky si priložil pohár k ústam . " Giles Pittaway mohol toho
A (vidím) ústa zelené oči. Od údivu pootvorila aj ústa a na dlhom bielom štíhlom krku
L (o) ústach a slovo mu odumrelo hneď pri ústach . Nijaká odpoveď, nijaká ozvena,
I (s) ústami kamaráta z vojny s otvorenými ústami : „No a?“ Paľo Martinec sa zadíval

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor