Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

ústa úst s. pomn.

1. orgán na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: veľké, široké ú., otvoriť ú., dať si cukrík do úst; dotknúť sa (niečoho) ú-ami; dozvedieť sa niečo z povolaných úst od kompetentnej osoby

2. zool. orgán prijímania potravy niekt. živočíchov: ú. včiel, rýb

expr. ú. ako vráta veľké; pozerať s otvorenými ú-mi začudovane; nevie (ani) ú. otvoriť je nesmelý; (ne)mať čo do úst položiť, vložiť (ne)mať čo jesť; odtrhnúť si od úst; žiť z ruky do úst biedne; → sliny sa mu zbiehajú v ú-ach; povedať niečo na celé, na plné ú. otvorene; hovoriť, povedať niečo (len) na pol úst odmerane, neochotne; vzal, zobral si mi to z úst práve som to chcel povedať; ísť z úst do úst šíriť sa (ústne); mať → plné ú. niečoho;

ústny príd.

1. k ústa: ú-a dutina; ú-a voda

2. vyjadrený ústne, op. písomný: ú. dohovor, ú-a skúška; ú-e podanie tradícia;

ústne prísl.: u. vyjadrený;

ústočká -čiek s. pomn. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ústa úst s. pomn.; ústny; ústne prísl.; ústočká ‑čiek s. pomn.

ústa úst s. pomn.

-a/33030920±127847 1.93: substantíva s. N+A pl. 272587→272557
+335
−222
miesta/14847 ústa/13073 opatrenia/11569 práva/11354 diela/10109 čísla/6415 plecia/6396 stretnutia/6276 zariadenia/6097 rokovania/5324 rozhodnutia/5250 prsia/5229 riešenia/4229 očakávania/4015 krídla/3931 podujatia/3722 zranenia/3326 srdcia/2976 polia/2926→2969
+20
−18
desaťročia/2941 vína/2907 líca/2697 dáta/2627 cvičenia/2518 obdobia/2483 vajcia/2459 obmedzenia/2366 ochorenia/2310 stáročia/2194 územia/2138 tvrdenia/2092 ocenenia/2021 ustanovenia/1963 obvinenia/1906 vajíčka/1790 vyjadrenia/1632 predstavenia/1628 vystúpenia/1627 viečka/1573 oddelenia/1450 (1471/100128)

-sta/219721±247 39.34: substantíva s. N+A pl. 28007 miesta/14847 ústa/13073 sta/87

-ta/821444±866 33.83: substantíva s. N+A pl. 31406±1 miesta/14847 ústa/13073 ta/2627 vráta/599 sústa/87 ta/58 dláta/57 ultimáta/32 arboréta/14
+0
−1
(4/12)

priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domovpriamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrcholspriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očíprosto: trafil ho prosto medzi očilineárne

2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako sviecanarovnanevyrovnanevzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamenespriama: sedieť spriama

3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobnebezprostredneosobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovednýzoči-vočihovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniupriamočiarospriama: treba na to ísť priamočiaro, spriamaotvorenenezaobalenedorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslíúprimnenezakrytezastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalokniž. explicitnekniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrenéprostofraz.: z mosta do prostabez obalupekne-krásnena plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5


umlčať prinútiť mlčať; nedovoliť prejaviť sa (najmä rečou) • expr.: učušaťučuškať: v prúde reči ho rázne umlčali; učušala, učuškala dieťa bozkomzahriaknuťzakríknuťzavrátiť (ostrým slovom zaraziť reč): chcel protestovať, ale ho zahriakli, zakríkli; v diskusii netaktne zavrátil protivníkaexpr. zapchať ústa (niekomu) • fraz. expr. prištipnúť jazyk (niekomu) • okríknuť (skríknutím napomenúť al. vyzvať k mlčaniu): Okríkni psa, aby neštekal!hovor. expr. usadiťhovor. expr. uzemniť (prinútiť mlčať použitím silného argumentu, vtipného výroku a pod.): nedá sa tak ľahko usadiť; uzemnili ho svojou odpoveďouexpr. zried. ukričať (obyč. mocensky): celú mladú generáciu ukričali

p. aj utíšiť


ústa otvor na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: malé ústa, zatvoriť ústapejor.: chlebáreňzobák: Zavri chlebáreň, zobák!pejor. gambyhovor. pejor.: pyskrypákhrub.: papuľatlama: zapchať niekomu papuľu, tlamusubšt. huba: dostať po hube

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ústa, úst str. pomn.

1. (u človeka) otvor na tvári ohraničený perami, prispôsobený na prijímanie potravy a na vyslovovanie hlások: veľké, malé ú., bezzubé ú.; dávať niečo do úst, otvárať ú.; dotknúť sa niekoho, niečoho ú-ami pobozkať niekoho, niečo; hovor. vypustiť slovo z úst povedať; skriviť, skrútiť, stiahnuť ú. pri bolesti, zlej chuti al. na znak nesúhlasu, odporu; expr. ú. ako vráta veľké; bás. malinové, jahodové ú. (obyč. u dievčaťa al. mladej ženy) so sviežimi, červenými perami; pren. hladné ú. ľudia (najmä deti), ktorých treba živiť; dozvedieť sa niečo z povolaných úst od kompetentnej osoby

expr.: pozerať s otvorenými ú-ami diviť sa; povedať niečo na celé (plné) ú. otvorene, priamo; smiať sa na celé (plné) ú. hlasno; povedať niečo len na pol úst nedbalo, neochotne; zapchať niekomu ú. umlčať ho; vziať niekomu slovo z úst predbehnúť ho vo vyslovení niečoho; dávno, od rána ap. nemal nič v ú-ach dávno nejedol; nemať (mať) čo do úst položiť nemať (mať) čo jesť; odtŕhať si od úst nedopriať si jedlo; žiť z ruky do úst skromne, chudobne; dívať sa niekomu do úst pozorovať ho pri jedení; narástli mu veľké ú., má veľké ú. a) veľa zje, b) odvráva; nevie ani ú. otvoriť nevie prehovoriť, je nesmelý; ide z úst do úst (napr. slovo, zpráva) šíri sa;

2. zool. orgán prijímania potravy u niektorých zvierat, napr. rýb, včiel a i-;

ústočká, -čiek i ústka, -tok str. zdrob. expr.

ústa s pomn
1. orgán na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: komu usta anebo nos aneb vssy, ruce by obrubili, teho magi oprawiti s pul platem (ŽK 1473); (Anča) Benowj nahanila byla roku predessleho a radney se k tomu priznawa, žie gest to z swey krechkosti a neopatrne a swich vst wypustila (P. ĽUPČA 1596); Kuban y Malio ustami wyznawagy, zie kopanicza gest zaloziena we dwatczety zlatych (ILAVA 1637); kassu gestlj gidass, horucu neffukass, snadno ust twich spalj (BV 1652); wezmy paleneho do ust, dobre s nym usta wymj (RT 17. st); Reway (poddaneho) chitiwsse na zem hodyl a opet predoznamenu paliczu prez usta uderil (MARTIN 1710); (Petrach) za takovu qverelu dostal palic no 12 a usta mu zatkal, aby pan baron neslyšal jeho krik (UHROVEC 1770 LP); ty bezbožniku, ustamy smilne osoby si boskawal, gazik do ust čpal (MiK 18. st);
x. pren reči vaše - šípy velmi škodné, usta vaše jedu, zlosti plné (RL 1571) hovoríte s hnevom; toho času obecně wiwoleny byl Caspar Kroner za vsta wsse obce města (RUŽOMBEROK 1601) za hovorcu; wira ne toliko srdce, než y usta od nas žáda (PP 1734) rečový prejav; joho usztá z klyádbu napólnyené (DŽ 1752) kľaje; (Boh) mlúwil prez usta swatych ich prostredníctvom; rozprawag do ust syna twého y wnukúw twych, kolikrát sem potrel aegyptskych rozprávaj im (KB 1756); ( 1757); reč neb slowo ust mych meč mug bude budem bojovať slovom; z ust geho (Krista) meč na obe strany ostry wichazal ostro hovoril (GK 1779)
L. podvodné, lhavé ú. o klamaní: improbum os: lhawé ustá (KS 1763); (Pane) prigmj w ussách motlidbu mú, ne w ustách podwodnjch (BlR 18. st); utrhavé, utrhavičné ú. o ohováraní: falsidicus: improbom os: utrhawé ustá; dens theoninus: utrhawičné usta (KS 1763); počuť, slyšať, slýchať, vyrozumieť z (vlastných) úst, od ust priamo od niekoho: slyssal sem od ust Georgjowjch, ze bj geho manzelka od zle skutky czynyla z Lyndwaym (DEŽERICE 1638); (Bohuš) mnohokrate slichal z ust pana sweho, ze sobe obtiazowal na sina sweho (LIPTOV 1648); tieto reči sam fatens z ust počul Bobričkinich (KRUPINA 1722); slissela a wirozumela swedkowa z wlasnich ust gegj (Eržiky), že pana instansa mordarom naziwala (ZORKOVCE 1732); chnedkj wecer w noczj sa mu usta na zadek obratilj, takže fatens zle bol (KRUPINA 1741) ochrnuli; orior: z ust reč teče (WU 1750) plynule rozpráva; os facundum: wymlúwnych, wybornych ust (KS 1763) dobre sa vyjadrujúci, výrečný; inanitas oris: wnjtrné prázné ust (KS 1763) ústna dutina
F. o lidech, ktery gsu neprawie narozeni anebo wedle skutkuow swu czest stratiwssy, ti nemohu swuy yazyk przed vsty mieti, na gich zalobie chromi lide magi odpowidati (ŽK 1473) obhajovať sa; (Kristus) hrichu neučynil, aniž gest nalezena lest w ustech geho neklamal; newezmess gmeno Boži w usta swe nadarmo nebudeš zbytočne vyslovovať Božie meno; priblizuge se ke mne lid tento usti, ale srdcze wzdalene gest len rečami (TC 1631); nechťeg srdcem, aňy vsti wýri prawé zatagiťi (CC 1655) zamlčať; z ust mi wyňal práve som to chcel povedať; tobe z ust, gemu mimo ussj ssust hovoríš do vetra; dobre mu do ust newleze, oči newykole natíska sa mu; nechlub se gen usty mnoho, ale skutkem dokaž toho dokazuj reči činmi; (SiN 1678); plne su o tom knihi, plne usta veľa sa o tom hovorí; ti, ktery latinu usta oplakly a zdagi se sami u sebe byťi Nos Dei (TP 1691) učili sa po latinsky; Bože, pogmu w uzdu usta swe (SP 1696) budem si dávať pozor na to, čo hovorím; musy se takowemu, ktery toliko po pjche dichtj, netco maličko krydla obrezane bitj a ne na zgewno med do ust mastitj (OCh 17. st) lichotiť mu; včenj z vst do vst dáwa šíri sa ústnym podaním; drž vsta, bezbožniku buď ticho (RW 1702); wassa powinnost bude, aby ste gemu (dieťaťu) vst swich propugcily, zan se modlily (AgS 1708) hovorili namiesto neho; ne wždy, co z vst twych pochodj, w srdcy pokognem se plodj (NK 1721) čo hovoríš; swu notu w ustech omalet se nestydj neustále opakovať (DuH 1723); smel ly nekdo na tebe usta otewrit a tobe sa protiwit (ŽA 1732) povedať niečo proti tebe; farizeowe uklady činice gemu a hledagice popadnuty netčo z ust geho, aby geg obžalowaly zachytiť sa niečoho, čo povedal; mam nadege, že te tudy uzrim a usty k ustum mluwity budeme z očí do očí; mnozy nechcy sobe any gednu skleničku wina skrze stridmost od ust odtrhnuty nedopriať si (Le 1730); nowj včytelowe, aby se nezdáli, že Pismo za nyc newáza, často túze welkym krikem na ustách swych nosá (PP 1734) veľa o ňom hovoria; w ustách dwúch aneb troch swedkúw zahyne tén, ktery sa zabjgat bude, nech se žádny nezabjgá, kdiž by geden proty ňemu powjdal swedek usvedčia ho; položte prst na usta wasse mlčte (KB 1756); ( 1757); negtwrdsseg dotkne se (sudca) gich (hriešnikov) swogimi ustami, když nepromenitedlnu wipowed naprotiwa nim wida výpoveďou (MS 1758); ubohych dlužnikov strany jejich dluhuv nechteli pred časem obžalovati, ani lidem jinym lechkomyslnym a posmešnym v usta vyhlasiti (MB 1759) verejne o nich hovoriť; os trilingve: ne tam choďa usta, kam srdco nehovorí to, čo si myslí; scio hoc esse pertritum: wjm, že gest toto obecné a w wsseckych ustách gest všetci o tom hovoria; soluti et fluentes pueri: na usta pústeny, rozpústily chlapcj neviazaní, samopašní v reči; de plaustro loqvi: lhati, rozdjrati usta klamať (KS 1763); dobri (muž) newidáwa nétco zlého z úst swjch (VP 1764) nič zlé nehovorí; pani Bosanka mnia i tak svogich ustach roznasa po celom svetie (ČADCA 1774) ohovára; neni diw, že manželki nekolikrate gazik znege a zápor úst odskacuge a rozpustile do manžela se dawa (SlK 1766-80) rušia sa zábrany; jedním všecci mislem, jedními ústami zemreňí hodních uznali jednohlasne; (sedliaci) rechtali se plními ustámi veľmi (BR 1785); wám sa guš tak zaklenili zubi, zamkli ústa (BA 1789) zmĺkli ste; synowy pak, když gako y swedkowga wiswedčily, y geho wlastne usta ho zradily, že se neuctiwe mel naproty otcy (PONIKY 1793) prezradil sa sám; lakomec swé ustá ag ničím uhosťí (BE 1794) uspokojí sa s málom; ne že biz ma bol po piskoch uderel, až bi aj čerwena poliewka s ust bola wiskočila (MiK 18. st) vytryskla mi krv; meum gestat animum: z vst mi wyňal práve som to chcel povedať; eodem ore calefacit et refrigerat: z gedných vst teplo y zymu wypausstj hovorí dobré aj zlé veci; fefellit eum adposita esca: pretahl mu medowý motauz pres vsta balamutil ho sľubmi (PD 18. st); ne každe pokany gest oprawdiwe, mnoho razi len od ust pochaza a ne od srdca (MiK 18. st) o pokrytectve; položil sem ustám swym strážu mlčal som; zanem usta nestjdaty, odéndi nesslechetnj zmĺkni; pána Yezysse umučenj gym bywalo med w ustách, spew w ussách (BlR 18. st) spôsobovalo im potešenie; otvoriť, neodpierať ú. prehovoriť: kdiž (Ježiš) otewrel usta swé, učil gych (učeníkov), powjdagjc (KB 1756); ohlasowal gsem sprawedlnost twu w zhromážděnj welikem, hle, ustá mé neodeprem (WP 1768); Yežyssi, gakožto beránek, neotewrel sy usta swé, any neodporowal (BlR 18. st); rozdierať, rozširovať ú. na niekoho posmievať sa niekomu: rozdjrali na mňa usta swé, powjdali háhá, háhá (KB 1757); rozssyrowali na mňa usta swé, powjdali, haha, haha (BlR 18. st); nosiť, mať v ú. med, na srdci jed; medové ú-a, srdce otravné o neúprimnom, zákernom človeku: mnozí nosí v ústech med, ale na srdci mají jed (PV 1641); mnohý má v ústech med, na srdci trpký ged (ASL 1652); gsu tež pochlebnjci, usti pregne mluwici, w srdci zlost tlačicj, medove usta, srdce otraune gako Absalona (SS 18. st); myť, vymývať ú. čím často niečo opakovať: Pismo práwy, aby žaden z tym ústa swá newimýwal, že ho Búch w pad vwedl; z tym migú swá ústa nowotňyci, že latinska biblia barbarismusuw hnyzdo ge; ale wssak wimiwagu ústa swá (helveciáni) a pryliž richle gyne mluwegi neb pissu (PP 1734); nepadajú, nepriletia pečené holuby do, v ú. bez práce nie sú koláče: žádnému nepriletí v ústa holub pečený (PV 1641); žádnému pečene holuby do ust nepadají (SiN 1678); z úst vypustiť, vypúšťať, (ne)víjsť (slovo, reč), vynášať ú-mi povedať niečo: snad Elizabetha bez pričiny, gen do powetri slowo toto z ust swych wypustila; zbiragj se proti mne mocni, ay co wynassegj usti swymi (SP 1696); z ust Nagwyžssyho newygdú any zlé, any dobré weci (KB 1756); láska, láska, bez všeho doložeňí z úst vipúšťal (BR 1785); čo mu v ú. príde, čo mu slina k ú-m prinesie čo ho práve napadne: inepte garrit; co mu w usta, do tlamy prigde, co mu slyna k ustam prinese (WU 1750); zamknúť, zamykať, zavrieť, zazubadliť, zacpať, zapchávať ú. komu umlčať, umlčiavať niekoho: kterimžto by (listom) mohol zacpaty usta utrhačuw dobre powesty (D. LÚKA 1662 E); wy sylu a moc wynakladagte, by gste Elizabethu nasledowali, tak usta utrhačum swym zapchali; Buh powzbudil učitele werne, ktery gim odporowali, ge zahanbowali a usta zapchawali (SP 1696); musýme zazubadlyt ústa nassým vtrhačom (PP 1734); sudcum neráz k zamlčáňú prawdi ustá zamiká lidský pohled, dar, nenáwisti a i strach (BR 1785); gako mužess na krátce odpornjkum vsta zawrjti (ST 1797)
2. živočíšny orgán slúžiaci na prijímanie potravy: nezawyžess vst wolu kterýž mlaty (BAg 1585); w druhem mestie (Písma) take psane stogy, zeby vsta wolowi dobre mlaticzemu nezawazowaly (MADOČANY 1582 E); ribi wodu usti wpusstenu plutwamy wypusstagj (KoB 1666); wezmi hrst owsa, ktery konom od ust odpadawa, ten praž w panwe (RTA 17. st); ona (holubica) prileťela k ňemu na wečer, nesycy ratolest oliwowú z zelenym ljstym w ustách (KB 1757); cibum ore vehit formica: mrawec w ústách nese gjdlo (KS 1763); cžerwičky podbrussi gasne a bliskawe magu a ze swych ust hedbaw wipusstati počinagu (SN 1772); Sampson lewa když zabyl, nawratice se w trech dnech nalezl med w ustach geho narobeny od wčely (MC 18. st)
F. kun ani gedenkrat do swich ust nečo vzal (MOŠOVCE 1690 E) nič nežral
3. niečo tvarom pripomínajúce ústa: kameny na usta do piwowarskeg pecy no 5 (JELŠAVA 1722) otvor na prikladanie paliva do pece; lura: koženého wreca otwjrani aneb usta; patentissimi oris dolium: ssyrokych ust aneb hrdla sud; orientalis: hrdelnj djra, usta nadobi (KS 1763); s tim lagnom prwnim natry usta na uly a (včely) neuleti nikam (RG 18. st);
x. pren rozssyrilo peklo dussy swu a vsta otewrelo beze wsseho konce (MP 1718); zlorečeny budess na zemi, která otéwrela usta swé a prigala kréw bratra twého (KB 1757) vsiakla do zeme
L. anat u. matky, materníka krčok maternice: aby postedlnička k vstám maternjka nebyla prirostnuta (ZK 1777); vsta matky swobodne do skrysse komory wysý (ŠkD 1775); u. žalúdka, žalúdkové pažerák: vesiphagus: vsta zialudku (DQ 1629); semeno geho (koriandru) w octe warene z winem usta žaludkowa posyluge, zawyra a parnosťem do hlawy wstupowaty brany (HL 17. st)
4. zried ústie: ležy mesto pry ustách mora aneb pry zátoku, ssirokem len toliko, že za pol hodiny muže se preplawit á pregst (KrP 1760); -očká [-ečká, -ičká], ústka s pomn dem, ustečko s dem k 1: Gežissi, ustka twe sladke a lička krasne me srdce gali (KK 1709); proč sj ditetj ustička z wechtom zapchala (PUKANEC 1739); ústečka moje cukrové študentu slúžit hotové (ASL 1749); oscillum: ustečka (KS 1763); osculum: ustečko (GrP 1771)


ústečko p. ústa


ústočká p. ústa

Ústa Ústa
ústa
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) ústa deťom. Naposledy sa objali a ich ústa sa stretli v dlhom bozku. Po búrke,
G (bez) úst aby ju očistil, a pchal si ju do úst . Zastal som na ceste. Len čo
D (k) ústam symbolicky si priložil pohár k ústam . " Giles Pittaway mohol toho
A (vidím) ústa zelené oči. Od údivu pootvorila aj ústa a na dlhom bielom štíhlom krku
L (o) ústach a slovo mu odumrelo hneď pri ústach . Nijaká odpoveď, nijaká ozvena,
I (s) ústami kamaráta z vojny s otvorenými ústami : „No a?“ Paľo Martinec sa zadíval

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale v jeho ústach mais, dans sa bouche
mi stekal do úst me coulaient dans la bouche
modré oči, veľké ústa yeux bleus, grande bouche
nos a ústa mu nez et de la bouche
položila ruku na ústa mit la main sur la bouche
ústa ako mladý kocúr la bouche comme un jeune chat
veľké ústa, krásne zuby grande bouche, belles dents
zatvoril ústa a otec ferma la bouche et le père
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu