úsmev, -u m. výraz tváre prejavujúci sa charakteristickým pohybom svalov okolo úst, ktorým vyjadrujeme obyč. radosť, príjemnú náladu, prípadne iróniu ap.: milý, veselý, šťastný, blažený ú., figliarsky, šibalský, potuteľný ú., zhovievavý ú., previnilý, rozpačitý ú., posmešný, pohrdlivý, škodoradostný, ironický, zlý ú., sladký, falošný ú.; hovoriť niečo, prihovárať sa niekomu s ú-om; pozerať na niečo, sledovať niečo s ú-om; vyčariť, vylúdiť ú., potlačiť ú.; okolo úst mu (jej) pohráva ú. usmieva sa; tvárou mu (jej) preletel ú. usmial(a) sa; to (niečo) vyvolalo ú. bolo to (trochu) smiešne; robiť niečo s ú-om na tvári (na perách), pren. chladnokrvne, pokojne, bez vzrušenia; expr. rozdávať ú-y (obyč. o koketnej žene) usmievať sa na každého; hovor. žart. ú. od ucha k uchu široký, s naširoko roztiahnutými ústami; Ústa sa mu stiahli do bolestného úsmevu. (Kuk.) Pri tejto myšlienke nemohol som sa ubrániť úsmevu (Zúb.) musel som sa usmiať. Nevychádzajú z úsmevu (Al.) stále sa usmievajú. Iba s úsmevom kvitovali jeho zúfalé úsilie (Barč) nebrali ho vážne; pren. bás. ú. jari (Šteinh.); ú. letného rána (Vám.); hýrivý ú. leta (Urb.) o peknom, slnečnom počasí na jar, v lete;
úsmevček, -a m. zdrob. expr.