úslužný príd. ochotný pomôcť, pozorný; svedčiaci o ochote, pozornosti: ú. hostiteľ, byť ú.; ú. prejav;
úslužne prísl.;
úslužnosť -i ž.
úslužnosť p. zdvorilosť
zdvorilosť vlastnosť prejavujúca sa správaním podľa pravidiel spoločenského správania: je známy svojou zdvorilosťou • úslužnosť • slušnosť: slušnosť mu bola cudzia • dvornosť • galantnosť • gavalierstvo • gavalierskosť (zdvorilosť často voči ženám, starším a pod.): vyznačoval sa galantnosťou • uhladenosť • pozornosť: je samá pozornosť • úctivosť • kniž. spôsobnosť
úslužný príd.
1. preukazujúci úsluhy; hotový, ochotný pomôcť; pozorný: ú. človek; ú. hostiteľ (Vaj.); Úslužná osoba, i vody doniesla. (Tim.) Keď treba niečo vykonať, [je] veľmi úslužný. (Stod.) Je otrocky úslužný voči svojmu „dobrodincovi“. (Skal.)
2. vyjadrujúci úslužnosť: ú. úsmev (Ráz.); ú. hlas (Tim.); Zastane pri dverách v úslužnej póze. (Stod.);
úslužne prísl. ochotne; úctivo; so zdvorilou — pozornosťou: Týmto ľuďom úslužne nalieval mladý pán v elegantnom kabáte. (Vaj.) „Čo sa bude páčiť?“ spýtal sa úslužne. (Vans.);
úslužnosť, -ti ž. ochota; úctivosť; zdvorilá pozornosť
(jedna) úslužnosť; (bez) úslužnosti; (k) úslužnosti; (vidím) úslužnosť; (hej) úslužnosť!; (o) úslužnosti; (s) úslužnosťou;
(štyri) úslužnosti; (bez) úslužností; (k) úslužnostiam; (vidím) úslužnosti; (hej) úslužnosti!; (o) úslužnostiach; (s) úslužnosťami;