úslužný príd.
1. preukazujúci úsluhy; hotový, ochotný pomôcť; pozorný: ú. človek; ú. hostiteľ (Vaj.); Úslužná osoba, i vody doniesla. (Tim.) Keď treba niečo vykonať, [je] veľmi úslužný. (Stod.) Je otrocky úslužný voči svojmu „dobrodincovi“. (Skal.)
2. vyjadrujúci úslužnosť: ú. úsmev (Ráz.); ú. hlas (Tim.); Zastane pri dverách v úslužnej póze. (Stod.);
úslužne prísl. ochotne; úctivo; so zdvorilou — pozornosťou: Týmto ľuďom úslužne nalieval mladý pán v elegantnom kabáte. (Vaj.) „Čo sa bude páčiť?“ spýtal sa úslužne. (Vans.);
úslužnosť, -ti ž. ochota; úctivosť; zdvorilá pozornosť