úslužný príd. ochotný pomôcť, pozorný; svedčiaci o ochote, pozornosti: ú. hostiteľ, byť ú.; ú. prejav;
úslužne prísl.;
úslužnosť -i ž.
ochotne prejavujúc ochotu • vďačne • rád: ochotne, vďačne, rád pomôže každému, kto o to požiada • úslužne (ochotne a pozorne): úslužne vysvetľoval, kadiaľ sa dostanú do mesta • priochotne (veľmi ochotne) • expr. preochotne (príliš ochotne): priochotne, preochotne začal vyberať pokuty • fraz. bez všetkého
úslužne p. ochotne
úslužný príd.
1. preukazujúci úsluhy; hotový, ochotný pomôcť; pozorný: ú. človek; ú. hostiteľ (Vaj.); Úslužná osoba, i vody doniesla. (Tim.) Keď treba niečo vykonať, [je] veľmi úslužný. (Stod.) Je otrocky úslužný voči svojmu „dobrodincovi“. (Skal.)
2. vyjadrujúci úslužnosť: ú. úsmev (Ráz.); ú. hlas (Tim.); Zastane pri dverách v úslužnej póze. (Stod.);
úslužne prísl. ochotne; úctivo; so zdvorilou — pozornosťou: Týmto ľuďom úslužne nalieval mladý pán v elegantnom kabáte. (Vaj.) „Čo sa bude páčiť?“ spýtal sa úslužne. (Vans.);
úslužnosť, -ti ž. ochota; úctivosť; zdvorilá pozornosť