úroveň, -vne ž.
1. myslená rovina, vedená vo výške niečoho, výšková hladina: krajina v ú-i mora; Štíty sú nízko, temer v úrovni očí. (Bedn.) Zavše vystrčia hlavy do úrovne cesty. (Heč.) [Z dvora] je vchod do bytu, ktorého úroveň je o niečo nižšia než úroveň dvora. (Karv.) Mraky boli iba do úrovne Tichej priehyby. (Bedn.)
2. stupeň vývoja niečoho, výška, miera, ktorú berieme za základ pri hodnotení niečoho: hmotná, kultúrna, umelecká ú.; životná ú.; vysoká, nízka, dobrá, slabá, priemerná ú. niečoho; politická a ideologická ú. pracujúcich; dosiahnuž svetovú ú.; pozdvihnúť poľnohospodárstvo na ú. priemyslu
● hovor.: byť na ú-i mať hodnotu, cenu; to je pod ú. zlé; slabé, podpriemerné; to je pod moju ú. (Karv.) nedôstojné pre mňa;
úrovňový príd. k 1: ú-á križovatka v úrovni cesty