Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

úroveň -vne ž.

1. myslená vodorovná rovina vedená vo výške niečoho: krajina v ú-i mora, most nad ú-ou cesty

2. stupeň (vývinu) ako zákl. pri hodnotení niečoho: životná ú., vysoká, nízka ú. (kultúry, vzdelanosti); dosiahnuť svetovú ú.; konferencia na najvyššej ú-i za prítomnosti najvyšších predstaviteľov štátov

to je pod jeho ú. nedôstojné preňho; to je pod ú. slabé, podpriemerné;

úrovňový príd. k 1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
úroveň ‑vne ‑í ž.; úrovňový

úroveň 1. myslená plocha al. čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníkarovina: lampa v rovine očíhladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpapovrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera

2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezdhladina: cenová hladinavýška (úroveň istej hodnoty): výška príjmovstupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúrymiera: mať veľkú mieru zodpovednostikniž. niveau: vzdelanostné niveauformát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu


výška 1. priestor al. miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orolexpr. výšava (veľká výška): modré výšavykniž. výš (Vansová)zastar.: vysokosť (Kalinčiak)výsosť: sláva na výsostiach Bohupoet. vysota (Hviezdoslav)

2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestuúroveň: umelecká úroveňhladina: cenová hladinamiera: miera vzdelanostistupeň: stupeň kultúrykniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

úroveň, -vne ž.

1. myslená rovina, vedená vo výške niečoho, výšková hladina: krajina v ú-i mora; Štíty sú nízko, temer v úrovni očí. (Bedn.) Zavše vystrčia hlavy do úrovne cesty. (Heč.) [Z dvora] je vchod do bytu, ktorého úroveň je o niečo nižšia než úroveň dvora. (Karv.) Mraky boli iba do úrovne Tichej priehyby. (Bedn.)

2. stupeň vývoja niečoho, výška, miera, ktorú berieme za základ pri hodnotení niečoho: hmotná, kultúrna, umelecká ú.; životná ú.; vysoká, nízka, dobrá, slabá, priemerná ú. niečoho; politická a ideologická ú. pracujúcich; dosiahnuž svetovú ú.; pozdvihnúť poľnohospodárstvo na ú. priemyslu

hovor.: byť na ú-i mať hodnotu, cenu; to je pod ú. zlé; slabé, podpriemerné; to je pod moju ú. (Karv.) nedôstojné pre mňa;

úrovňový príd. k 1: ú-á križovatka v úrovni cesty

Morfologický analyzátor

úroveň podstatné meno, ženský rod

(jedna) úroveň; (bez) úrovne; (k) úrovni; (vidím) úroveň; (o) úrovni; (s) úrovňou;

(dve) úrovne; (bez) úrovní; (k) úrovniam; (vidím) úrovne; (o) úrovniach; (s) úrovňami;

úroveň
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) úroveň na päť percent, čo je najvyššia úroveň za posledné dva roky. V júli v
G (bez) úrovne mnohých faktorov – vzdelanostnej úrovne , vekovej kategórie, veľkosti
D (k) úrovni Poplatky za ubytovanie zodpovedajú úrovni bývania. Najnižší poplatok je
A (vidím) úroveň zlepšovať. Lendl vytiahol Andyho na úroveň najlepších a vidíte, hneď sa to
L (o) úrovni mrazov drží teplota na prijateľnej úrovni a ryby sú neuveriteľne aktívne.
I (s) úrovňou a stresových stavov limitovaný úrovňou psychickej odolnosti a frustračnej
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) úrovne výsledkom je solárny dom. Uvedené úrovne dokumentujú následnosť priorít
G (bez) úrovní Pri veľkých výškových rozdieloch úrovní susedných plôch strechy čiastočné
D (k) úrovniam späť – k predchádzajúcim nižším úrovniam výkonnosti. V jednej veľkej firme
A (vidím) úrovne by celkovo malo pokryť všetky úrovne (či už podľa Bloomovej alebo
L (o) úrovniach pomocou. Deje sa na rôznych úrovniach od hráčskych prestupov cez
I (s) úrovňami aké sú vzťahy medzi jednotlivými úrovňami štátnej správy a tak ďalej a tak

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor