úroveň -vne ž.
1. myslená vodorovná rovina vedená vo výške niečoho: krajina v ú-i mora, most nad ú-ou cesty
2. stupeň (vývinu) ako zákl. pri hodnotení niečoho: životná ú., vysoká, nízka ú. (kultúry, vzdelanosti); dosiahnuť svetovú ú.; konferencia na najvyššej ú-i za prítomnosti najvyšších predstaviteľov štátov
● to je pod jeho ú. nedôstojné preňho; to je pod ú. slabé, podpriemerné;
úrovňový príd. k 1
úroveň 1. myslená plocha al. čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníka • rovina: lampa v rovine očí • hladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpa • povrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera
2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezd • hladina: cenová hladina • výška (úroveň istej hodnoty): výška príjmov • stupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúry • miera: mať veľkú mieru zodpovednosti • kniž. niveau: vzdelanostné niveau • formát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu
výška 1. priestor al. miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orol • expr. výšava (veľká výška): modré výšavy • kniž. výš (Vansová) • zastar.: vysokosť (Kalinčiak) • výsosť: sláva na výsostiach Bohu • poet. vysota (Hviezdoslav)
2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestu • úroveň: umelecká úroveň • hladina: cenová hladina • miera: miera vzdelanosti • stupeň: stupeň kultúry • kniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau
úroveň, -vne ž.
1. myslená rovina, vedená vo výške niečoho, výšková hladina: krajina v ú-i mora; Štíty sú nízko, temer v úrovni očí. (Bedn.) Zavše vystrčia hlavy do úrovne cesty. (Heč.) [Z dvora] je vchod do bytu, ktorého úroveň je o niečo nižšia než úroveň dvora. (Karv.) Mraky boli iba do úrovne Tichej priehyby. (Bedn.)
2. stupeň vývoja niečoho, výška, miera, ktorú berieme za základ pri hodnotení niečoho: hmotná, kultúrna, umelecká ú.; životná ú.; vysoká, nízka, dobrá, slabá, priemerná ú. niečoho; politická a ideologická ú. pracujúcich; dosiahnuž svetovú ú.; pozdvihnúť poľnohospodárstvo na ú. priemyslu
● hovor.: byť na ú-i mať hodnotu, cenu; to je pod ú. zlé; slabé, podpriemerné; to je pod moju ú. (Karv.) nedôstojné pre mňa;
úrovňový príd. k 1: ú-á križovatka v úrovni cesty
(jedna) úroveň; (bez) úrovne; (k) úrovni; (vidím) úroveň; (hej) úroveň!; (o) úrovni; (s) úrovňou;
(dve) úrovne; (bez) úrovní; (k) úrovniam; (vidím) úrovne; (hej) úrovne!; (o) úrovniach; (s) úrovňami;