úrad -u m.
1. admin. orgán; jeho budova: ústredné ú-y; Ú. vlády SR; poštový ú., migračný ú., ú. práce; ísť vybaviť niečo na ú.; hovor. chodiť, behať po ú-och; z ú-ov vychádzajú zamestnanci
2. funkcia, hodnosť a povinnosti vyplývajúce zo zaradenia v istom orgáne: zodpovedný ú. ministra, ujať sa svojho ú-u, zbavili ho ú-u;
úradný príd.
1. k 1: ú-á vyhláška, ú. výkon, postup, ú-á miestnosť, ú-é hodiny
2. oficiálny; odmeraný: ú. tón, ú. prístup k veci
● ú. → šimeľ;
úradne prísl.: ú. oznámiť; byt ú. zapečatený;
úradnosť -i ž.;
úradík -a m. zdrob. expr.
administratívny ktorý sa týka správy, riadenia, vybavovania verejných vecí • správny: administratívna, správna agenda, budova • kancelársky: administratívny, kancelársky štýl • úradný (oficiálne požadovaný, predpísaný): typický úradný postup • pejor.: úradnícky • byrokratický (úzkoprso sa pridržiavajúci administratívnych formalít, predpisov): úradnícky, byrokratický spôsob; byrokratický aparát
byrokracia 1. úzkoprsé lipnutie na úradných predpisoch • byrokratizmus • hovor. úradný šimeľ: byrokratizmus, úradný šimeľ znemožnil všetky reformy
2. p. správa2 2
chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mlieko • chladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené víno • vychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá piecka • čerstvý • svieži • osviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrine • ľadový • mrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduch • drsný • nevľúdny • neprívetivý • kniž. nehostinný • surový • ostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severák • sychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasie • pren. zubatý: slnko je už zubaté • prichladný (priveľmi chladný)
2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavu • rozumový • racionálny: rozumový, racionálny typ človeka • chladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosť • triezvy • rozvážny: triezvy, rozvážny um • pokojný • stoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha
3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavý • ľahostajný • vlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažné • zdržanlivý • rezervovaný • neutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťah • ľadový • mramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvár • strohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slov • odmeraný • neprístupný: byť k niekomu odmeraný • studený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosť • nevľúdny • neprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľad • hovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobený • úsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a nelásku • frigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálny • formálny • úradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase
občiansky ktorý je určený pre občana, ktorý súvisí s občanom • úradný • hovor. civilný: občiansky, civilný sobáš (op. cirkevný); úradné, civilné meno (op. umelecké al. krycie) • všedný • bežný (op. oficiálny) • hovor. normálny: predseda spolku je vo svojom všednom, bežnom, v normálnom živote lekárom
oficiálny ktorý má úradný ráz, ktorý sa uskutočňuje podľa predpisov (op. neoficiálny) • úradný: oficiálny, úradný postup vybavovania; oficiálne, úradné rozhovory • formálny (zachovávajúci potrebnú formu): oficiálny, formálny prístup k riešeniu problému • neosobný • strohý • odmeraný (op. familiárny; dôverný): neosobné, odmerané prijatie; oficiálny, strohý štýl • trocha pejor. oficiózny • prioficiálny (i iron.; príliš oficiálny)
služobný súvisiaci s vykonávaním povolania • pracovný: služobná, pracovná cesta v zahraničí • úradný: úradné povinnosti, úradné auto
úradný 1. ktorý je typický pre úrad, ktorý sa vyžaduje v administratíve, verejných organizáciách, zariadeniach a pod.; ktorý je úradom potvrdený, zverejnený a pod. • administratívny • kancelársky • rokovací • pejor. byrokratický (prehnane, formalisticky úradný): úradný, administratívny, kancelársky štýl prejavu; fraz. expr. úradný, kancelársky šimeľ (formálne, nepružné vybavovanie; byrokrat); úradný, administratívny, byrokratický postup • oficiálny: oficiálna platnosť, oficiálne schválenie žiadosti
2. vyznačujúci sa úradnou strohosťou, neosobnosťou, formálnosťou (op. dôverný, familiárny) • odmeraný • oficiálny • trocha pejor. oficiózny: v hlase mal úradný, odmeraný tón; úradný, oficiálny, oficiózny charakter stretnutia • formálny (zachovávajúci úradom vyžadovanú formu): úradné, formálne veci, náležitosti • neosobný • strohý (op. familiárny, dôverný): úradná, neosobná, strohá reč
3. p. služobný
1. patriaci úradu; používaný v úrade: ú-á budova, ú-á miestnosť; ú-é auto; ú. papier, ú-á pečiatka s názvom úradu; hovor. expr. ú. šimeľ posmešný názov pre byrokratický, nepružný spôsob vybavovania;
2. týkajúci sa úradu; súvisiaci s vykonávaním úradu; vyplývajúci zo zaradenia v úrade: ú-á agenda, ú-á korešpondencia; ú. výkon, ú-é povinnosti; ú-á moc; ú-é tajomstvo;
3. vydaný, nariadený, ustanovený úradom: ú. spis, ú-á listina; ú-á vyhláška, ú-é nariadenie, povolenie; ú-á prehliadka, ú-á obhliadka mŕtvol; ú. lekár; úradný geometer (Heč.);
4. reprezentujúci úrad, vystupujúci v mene úradu; uskutočňovaný v mene úradu: ú. orgán, ú-á osoba; ú. styk;
5. platiaci v úradoch, záväzný pre styk s úradmi: ú. postup; ú. jazyk ktorým sa vybavuje agenda v úradoch; ú-é hodiny, ú-é dni čas, v ktorom sa prijímajú stránky;
6. oficiálny: ú. tón, ú. ráz, charakter niečoho; ú-á platnosť;
úradne prísl.: ú. oznámiť niečo z povinnosti úradu, oficiálne; isť niekam ú. z úradnej povinnosti; hovor. tváriť sa ú. odmerane, chladne;
úradnosť, -ti ž. úradný ráz
(jeden) úradný; (bez) úradného; (k) úradnému; (vidím) úradného; (hej) úradný!; (o) úradnom; (s) úradným;
(dvaja) úradní; (bez) úradných; (k) úradným; (vidím) úradných; (hej) úradní!; (o) úradných; (s) úradnými;
(jeden) úradný; (bez) úradného; (k) úradnému; (vidím) úradný; (hej) úradný!; (o) úradnom; (s) úradným;
(dva) úradné; (bez) úradných; (k) úradným; (vidím) úradné; (hej) úradné!; (o) úradných; (s) úradnými;
(jedna) úradná; (bez) úradnej; (k) úradnej; (vidím) úradnú; (hej) úradná!; (o) úradnej; (s) úradnou;
(dve) úradné; (bez) úradných; (k) úradným; (vidím) úradné; (hej) úradné!; (o) úradných; (s) úradnými;
(jedno) úradné; (bez) úradného; (k) úradnému; (vidím) úradné; (hej) úradné!; (o) úradnom; (s) úradným;
(štyri) úradné; (bez) úradných; (k) úradným; (vidím) úradné; (hej) úradné!; (o) úradných; (s) úradnými;