úrad -u m.
1. admin. orgán; jeho budova: ústredné ú-y; Ú. vlády SR; poštový ú., migračný ú., ú. práce; ísť vybaviť niečo na ú.; hovor. chodiť, behať po ú-och; z ú-ov vychádzajú zamestnanci
2. funkcia, hodnosť a povinnosti vyplývajúce zo zaradenia v istom orgáne: zodpovedný ú. ministra, ujať sa svojho ú-u, zbavili ho ú-u;
úradný príd.
1. k 1: ú-á vyhláška, ú. výkon, postup, ú-á miestnosť, ú-é hodiny
2. oficiálny; odmeraný: ú. tón, ú. prístup k veci
● ú. → šimeľ;
úradne prísl.: ú. oznámiť; byt ú. zapečatený;
úradnosť -i ž.;
úradík -a m. zdrob. expr.
funkcia 1. hodnosť spojená s povinnosťami: štátna funkcia, zastávať funkciu riaditeľa • úrad: vzdať sa svojho úradu • postavenie: mať vysoké postavenie • úloha: mať vedúcu úlohu • miesto: dostal zodpovedné miesto • kniž. post: post ministra
2. odbor pôsobnosti niečoho, zacielenosť činnosti na nejaký cieľ: nová funkcia bánk, spoločenská funkcia umenia • úloha • poslanie: výchovno-vzdelávacia úloha, výchovno-vzdelávacie poslanie školy • význam: význam tvorivej práce pre spoločnosť • platnosť: ekonomická platnosť mzdy • kniž. zástoj: zástoj cirkvi v dejinách
3. p. chod 2, činnosť 2
úrad p. funkcia 1
úrad, -u m.
1. zariadenie verejnej správy, ktoré uskutočňuje zákonné nariadenia a predpisy (prípadne inú verejnú činnosť) a kontroluje ich plnenie: Úrad pre normalizáciu; Štátny pamiatkový úrad, Úrad dôchodkového zabezpečenia; poštový ú.; ústredné ú-y; Úrad Predsedníctva vlády; Úrad prezídia ČSAV; ísť vybaviť niečo na ú., byť zamestnaný v ú-e; Chodil z úradu na úrad, ale nič nepokonal. (Žáry)
2. funkcia a povinnosti, ktoré vyplývajú zo zamestnania v takomto zariadení; funkcia vôbec: ú. ministra; učiteľský ú. (Vaj.); Pozbavili ho úradu. (Al.) Richtár povedal, že na Nový rok poďakuje za úrad. (Taj.) Dedinský bankár, ktorý z moci svojho úradu videl do hrncov svojich spoluobčanov. (Taj.)
3. budova al. miestnosť, v ktorej je toto zariadenie: chodiť do ú-u, úradníci vychádzajú z úradov;
4. hovor. pracovný čas v tomto zariadení; úradné hodiny: Každý urobí, čo bude môcť, po úrade, po fajrontoch. (Karv.);
úradík, -a m. zdrob. expr. k 1-3
(jeden) úrad; (bez) úradu; (k) úradu; (vidím) úrad; (hej) úrad!; (o) úrade; (s) úradom;
(dva) úrady; (bez) úradov; (k) úradom; (vidím) úrady; (hej) úrady!; (o) úradoch; (s) úradmi;