Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

úprimný príd.

1. konajúci bez pretvárky, otvorený, priamy; svedčiaci o tom: ú. človek; ú. pohľad, ú-é slová

2. skutočný (význ. 1), nefalšovaný, nepredstieraný: ú-é priateľstvo, ú. vzťah, ú-á radosť;

úprimne prísl.: myslí to ú.; ú. ľutovať svoj čin;

úprimnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
úprimný; úprimne prísl.; úprimnosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


nezištný ktorý nie je upriamený na zisk, výhody; ktorý nie je založený na jednostrannom zisku, výhodách (op. zištný, vypočítavý) • nesebecký (op. sebecký): nezištný, nesebecký priateľobetavýzastar. obetivý (Kukučín; konajúci al. konaný pre blaho iných bez vlastných výhod): nezištný, obetavý darca krvi; obetavá pomocprajnýdobroprajný (op. neprajný): prajná, dobroprajná radaúprimný (založený na vzájomnej dôvere): poskytnúť niekomu úprimnú pomocskutočnýopravdivý (taký, aký sa žiada, t. j. bez vypočítavosti): miloval ju skutočnou, opravdivou láskoukniž. altruistický (op. egoistický): altruistický prístupkniž. zastar.: bezkoristný (Šoltésová)bezzištnýžertvohojný; idealistickýideálny (nezištne nadšený pre ideály): idealistické, ideálne úsilie; idealistický boj za vec


priamy 1. neodchyľujúci sa od pôvodného smeru • rovný: priamy, rovný smer; priama, rovná cesta (op. kľukatá) • priamočiary: priamočiara vzdialenosť medzi mestamilineárny: lineárny pohyb

2. konajúci priamo, otvorene, čestne (o človeku a jeho prejavoch) • otvorenýúprimný (op. neúprimný) • čestný: je priamy, otvorený, úprimný; priame, úprimné, čestné priznanie; priama, otvorená, úprimná reč (op. vyhýbavá) • chlapský (zodpovedajúci chlapskej priamosti): chlapská rečhovor. rovný: rovný človek, rovný pohľad (op. vyhýbavý) • kniž. priamočiary (bez okľúk): priamočiare konaniehovor. nezaobalený (ničím nezjemnený, nezakrytý; obyč. o nepríjemných veciach): nezaobalená kritika

3. p. rovný 1, vzpriamený 4. p. bezprostredný 1–3


priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch) • kamarátskykolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosťdružný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné detibratský (ako medzi bratmi) • susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahyspriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národyprívetivý (op. neprívetivý) • milýsrdečnýúprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovorsubšt. kamošský


skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novináchefektívny (op. fiktívny): efektívne hodnotykonkrétny (op. abstraktný) • hmatateľnýpoznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svetfaktickýskutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stavjavový: javový svet, javová podstataozajstnýnaozajstnýnaozajskýživý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človekpravdivýopravdivýpravýnefalšovanýúprimnýnepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličanaživotný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdinaneskreslenýholýnahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda

2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celýdokonalýpravýrýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťaniačistýneskalenýozajstnýnaozajstnýnaozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dámanepochybný: nepochybná pravdavážny: mať o niečo skutočný, vážny záujemopravdivý: opravdivé hrdinstvohovor.: hotovýúplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný géniusnaslovovzatý: naslovovzatý odborníkneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence


srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivýmilýláskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povahapriateľskýkamarátskyotvorenýbezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféraúprimnýnepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiechteplývrúcnyhorúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatiekniž.: vrelýiskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav


úprimný 1. ktorý nezakrýva svoje myšlienky, ktorý sa nepretvaruje; ktorý koná priamo, otvorene (o človeku a jeho prejavoch; op. neúprimný, falošný) • priamyotvorenýkniž. priamočiaryhovor. rovný: vážiť si úprimných, priamych, otvorených, priamočiarych, rovných ľudí; úprimná, priama, otvorená, rovná rečprostoreký (hovoriaci pravdu neprezieravo, bez spoločenských ohľadov) • zried. prostovravný: prostoreké, prostovravné deti, staré ženypravdivý (ktorému možno uveriť, ktorý vyjadruje pravdu): úprimné, pravdivé vyznanie; pravdivá poéziapravdovravný: pravdovravná osobasrdečnýpriateľskývrúcnykniž. vrelý (citovo úprimný): srdečný, priateľský úsmev; srdečný, priateľský stisk ruky; vrúcne, vrelé srdce; vrúcny, vrelý pohľadexpr. preúprimný (veľmi úprimný)

2. založený na úprimnosti, pravdivosti (op. falošný) • skutočnýozajstnýopravdivý: veril iba úprimnému, skutočnému, ozajstnému priateľstvu; v tvári sa jej zračilo ozajstné, opravdivé dojatienefalšovanýnepredstieraný: nefalšovaný, nepredstieraný cit; nepredstieraná radosť z kamarátovho úspechurýdzičistýpravý

3. p. milý 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

úprimný príd.

1. (o človeku) konajúci otvorene, priamo, bez pretvárky, nezakrývajúci svoje myšlienky, zmýšľanie; otvorený, priamy: ú. človek; ú. vlastenec (Hurb.); Mal som pocit, že som povinný byť k Adamovi úprimný. (Jégé) Slovák bol on úprimný, verný, ale nevýbojný. (Taj.) Marek je úprimný voči sebe (Min.) nič si nezastiera.

2. prejavujúci, prezrádzajúci otvorenosť, priamosť: ú. pohľad, ú-é oči, ú-á tvár, ú-é srdce, ú-é slová; ú. stisk ruky; ú-é priznanie (Hor.);

3. skutočný, opravdivý, ozajstný, nefalšovaný: ú-é priateľstvo, ú-á láska, ú. cit; ú-é nadšenie, ú-é dojatie; povedať ú-ú pravdu;

4. expr. trochu zastar. (v oslovení) milý: brat môj úprimný (Pal.); Zuzička moja úprimná, radostná (Kuk.); Pred reštauráciou som bol ak pán brat, tak pán brat úprimný, drahý. (Kal.);

úprimne prísl.

1. bez pretvárky, otvorene, priamo, od srdca: ú. hovoriť, ú. (sa) pozerať, ú. sa usmievať; ú. sa priznať k niečomu; ú. myslieť niečo;

2. skutočne, opravdivo, naozaj, nefalšovane: ú. cítiť niečo, ú. ľúbiť, mať rád niekoho, ú. oľutovať niečo;

úprimnosť, -ti ž.

1. otvorenosť, priamosť: ú. slov;

2. nefalšovanosť, opravdivosť: ú. citov

Morfologický analyzátor

úprimný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) úprimný; (bez) úprimného; (k) úprimnému; (vidím) úprimného; (o) úprimnom; (s) úprimným;

(traja) úprimní; (bez) úprimných; (k) úprimným; (vidím) úprimných; (o) úprimných; (s) úprimnými;


(jeden) úprimnejší; (bez) úprimnejšieho; (k) úprimnejšiemu; (vidím) úprimnejšieho; (o) úprimnejšom; (s) úprimnejším;

(traja) úprimnejší; (bez) úprimnejších; (k) úprimnejším; (vidím) úprimnejších; (o) úprimnejších; (s) úprimnejšími;


(jeden) najúprimnejší; (bez) najúprimnejšieho; (k) najúprimnejšiemu; (vidím) najúprimnejšieho; (o) najúprimnejšom; (s) najúprimnejším;

(štyria) najúprimnejší; (bez) najúprimnejších; (k) najúprimnejším; (vidím) najúprimnejších; (o) najúprimnejších; (s) najúprimnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) úprimný; (bez) úprimného; (k) úprimnému; (vidím) úprimný; (o) úprimnom; (s) úprimným;

(dva) úprimné; (bez) úprimných; (k) úprimným; (vidím) úprimné; (o) úprimných; (s) úprimnými;


(jeden) úprimnejší; (bez) úprimnejšieho; (k) úprimnejšiemu; (vidím) úprimnejší; (o) úprimnejšom; (s) úprimnejším;

(štyri) úprimnejšie; (bez) úprimnejších; (k) úprimnejším; (vidím) úprimnejšie; (o) úprimnejších; (s) úprimnejšími;


(jeden) najúprimnejší; (bez) najúprimnejšieho; (k) najúprimnejšiemu; (vidím) najúprimnejší; (o) najúprimnejšom; (s) najúprimnejším;

(dva) najúprimnejšie; (bez) najúprimnejších; (k) najúprimnejším; (vidím) najúprimnejšie; (o) najúprimnejších; (s) najúprimnejšími;


ženský rod

(jedna) úprimná; (bez) úprimnej; (k) úprimnej; (vidím) úprimnú; (o) úprimnej; (s) úprimnou;

(dve) úprimné; (bez) úprimných; (k) úprimným; (vidím) úprimné; (o) úprimných; (s) úprimnými;


(jedna) úprimnejšia; (bez) úprimnejšej; (k) úprimnejšej; (vidím) úprimnejšiu; (o) úprimnejšej; (s) úprimnejšou;

(dve) úprimnejšie; (bez) úprimnejších; (k) úprimnejším; (vidím) úprimnejšie; (o) úprimnejších; (s) úprimnejšími;


(jedna) najúprimnejšia; (bez) najúprimnejšej; (k) najúprimnejšej; (vidím) najúprimnejšiu; (o) najúprimnejšej; (s) najúprimnejšou;

(štyri) najúprimnejšie; (bez) najúprimnejších; (k) najúprimnejším; (vidím) najúprimnejšie; (o) najúprimnejších; (s) najúprimnejšími;


stredný rod

(jedno) úprimné; (bez) úprimného; (k) úprimnému; (vidím) úprimné; (o) úprimnom; (s) úprimným;

(tri) úprimné; (bez) úprimných; (k) úprimným; (vidím) úprimné; (o) úprimných; (s) úprimnými;


(jedno) úprimnejšie; (bez) úprimnejšieho; (k) úprimnejšiemu; (vidím) úprimnejšie; (o) úprimnejšom; (s) úprimnejším;

(tri) úprimnejšie; (bez) úprimnejších; (k) úprimnejším; (vidím) úprimnejšie; (o) úprimnejších; (s) úprimnejšími;


(jedno) najúprimnejšie; (bez) najúprimnejšieho; (k) najúprimnejšiemu; (vidím) najúprimnejšie; (o) najúprimnejšom; (s) najúprimnejším;

(dve) najúprimnejšie; (bez) najúprimnejších; (k) najúprimnejším; (vidím) najúprimnejšie; (o) najúprimnejších; (s) najúprimnejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

úprimný: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor