Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

úplný príd.

1. plný (význ. 2), celý, kompletný, op. čiastočný: ú-á zostava, ú. zoznam, počet; ú-á sirota bez obidvoch rodičov; ú-é zatmenie slnka

2. vyskytujúci sa v neobmedzenej miere, absolútny, dokonalý: ú-é ticho, ú-á tma, chce mať ú-u istotu

3. hovor. skutočný (význ. 1), hotový: ú-é fiasko;

úplne prísl. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho, celkom: ú. zdravý; ú. ho to vykoľajilo;

úplnosť -i ž.: (ne)robiť si nárok na ú.; kvôli ú-i uvádzame ...

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
úplný; úplne prísl.; úplnosť ‑i ž.

*naprostýspráv. úplný

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

absolútny vyskytujúci sa v plnej al. neobmedzenej miere • úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočná); pacient potrebuje absolútny, úplný pokojtotálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tmaexpr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotudokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluchbezvýhradnýbezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosťbezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveruneohraničenýneobmedzenýabsolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická mocmaximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentráciadiametrálny: diametrálny protikladjednoznačnýsuverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotkadrvivý: drvivá väčšinazried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastiehlboký: zavládlo hlboké tichoexpr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda


bezpodmienečný ktorý platí bez podmienok, výhrad; ktorý nepripúšťa iné riešenie • odb. nepodmienečný: dostať bezpodmienečný, nepodmienečný trestúplný: úplná kapituláciakategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorický príkaz, zákazbezvýhradnýabsolútny (ktorý nemá nijaké nároky, výhrady, obyč. v citovej oblasti): bezvýhradná, absolútna oddanosť, vernosťexpr. otrocký: vyžadovať otrockú poslušnosťnevyhnutnýokamžitý (ktorý neznesie odklad): žiadať bezpodmienečnú, nevyhnutnú nápravu; okamžité splnenie úlohy


celkový týkajúci sa celku; zameraný na celok, nie na podrobnosti, jednotlivosti (op. čiastkový, čiastočný) • súhrnnýúhrnný: celková, súhrnná tržba; celková, úhrnná hodnota, sumasumárnyhrubý (op. čistý) • neskl. brutto (op. netto): sumárny zisk; hrubá, brutto váha; hrubý, brutto príjemvýslednýkonečný (ktorý vyplynul, obyč. z čiastkového ako výsledok): výsledná, konečná známka; výsledné, konečné hodnotenie športovcaucelenýcelistvýkniž. celostný: mal o veci ucelenú, celistvú, celostnú predstavuúplnýkompletnýkomplexný: utvoril si úplný, kompletný, komplexný obraz o živote v krajinevšeobecnýglobálny: všetko nasvedčovalo všeobecnej spokojnosti; globálny rozpočet, charakterpanoramatický (i pren.): panoramatický pohľad na mesto, na ľudské dejiny


celý 1. zahŕňajúci všetko v úplnosti, vzťahujúci sa na všetko; vyskytujúci sa v celku, v úplnosti • zastaráv. všetok (iba v jedn. čísle): celý, všetok svet; celý, všetok národkompletnýneskl. komplet (ktorému nič nechýba): súprava je celá, kompletná, kompletúplný (op. neúplný, čiastočný): nebol schopný vypovedať úplnú pravduplný (op. čiastočný) • neskrátený (op. skrátený): v celej, plnej miere; plné, neskrátené zneniehovor. rovný: nebol doma rovných päť rokovsúbornýsúhrnný: vydať súborné, súhrnné autorovo dieloexpr.: celučkýcelučičkýcelunkýcelulinký

2. p. skutočný 2, dokonalý 1


číry 1. ktorý je rýdzej kvality, ktorý neobsahuje prímesi, nečistoty, cudzie prvky • rýdzi: číre, rýdze zlatočistýneskalený: čistý roztok, vzduchpriezračnýpriehľadný: priezračná voda, priehľadné sklopravý (o zlate, drahokamoch) • expr.: číročistýčíročíry: číročistý, číročíry diamantstopercentný: stopercentný lieh

2. ku ktorému sa nič nepridružuje, ktorý je tým sám osebe • úplný: číra, úplná tma; stalo sa to čírou, úplnou náhodoučistýskutočnýnaozajstnýozajstnýopravdivý: čistá, skutočná, naozajstná pravda; ozajstná, opravdivá nemožnosťpravýexpr.: číročíryčíročistý: pravá radosť; číročíre, číročisté bláznovstvoprostýsamý (za ktorým netreba hľadať nič iné): odhodlala sa na to z prostej, zo samej láskyneskalený: neskalený citholý: opierať sa o holé fakty


generálny 1. týkajúci sa všetkých, všetkého: generálne upratovanie, generálna opravavšeobecnýúplný: začať generálny, všeobecný, úplný štrajk; je to úplná rekonštrukcia stavbycelkový: výsledky celkovej revízie, kontroly

2. p. hlavný 1


hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčšínajvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinunajrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší programmaximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakovúplnýabsolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosťkrajnývrcholnýhraničnýlimitnýlimitovýprahovýstropnýstropovýmedznýšpičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovcazvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

úplný príd.

1. taký, ktorému nič nechýba, celý, plný: povedať (nepovedať) niekomu ú-ú pravdu; Janko mal úplný plesový oblek. (Kuk.) Nebola to štvrtka. Bola to úplná polovica husi. (Kuk.); ú-á sirota bez oboch rodičov; astron. ú-é zatmenie Slnka pri ktorom z určitého miesta na zemeguli nevidno nijakú časť slnečného kotúča; fyz. ú. odraz (svetla) pri ktorom nijaká časť svetla nevchádza do druhého prostredia; fon. ú. záver pri ktorom je výdychový prúd celkom zadržaný spojením artikulačných orgánov (napr. jazyka s podnebím);

2. dokonalý; absolútny: ú-é ticho, ú-á tma, ú-é bezvetrie; ú-é zdravie, ú-á hluchota; ú-á zhoda, ú-á sloboda, ú-é šťastie; vec je v ú-om poriadku; Všeobecný bojkot zo strany dediny skončil sa úplným krachom Belanky. (Urb.) Komisárom spravil svojho zaťa, predtým „úplnú nulu“ (Karv.) celkom bezvýznamného človeka;

úplne prísl. celkom: ú. zdravý, ú. voľný, ú. rovnaký;

úplnosť, -ti ž. vlastnosť niečoho úplného: ú. dát (Mráz); robiť (nerobiť) si nárok na ú.

Morfologický analyzátor

úplný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) úplný; (bez) úplného; (k) úplnému; (vidím) úplného; (o) úplnom; (s) úplným;

(traja) úplní; (bez) úplných; (k) úplným; (vidím) úplných; (o) úplných; (s) úplnými;


(jeden) úplnejší; (bez) úplnejšieho; (k) úplnejšiemu; (vidím) úplnejšieho; (o) úplnejšom; (s) úplnejším;

(dvaja) úplnejší; (bez) úplnejších; (k) úplnejším; (vidím) úplnejších; (o) úplnejších; (s) úplnejšími;


(jeden) najúplnejší; (bez) najúplnejšieho; (k) najúplnejšiemu; (vidím) najúplnejšieho; (o) najúplnejšom; (s) najúplnejším;

(dvaja) najúplnejší; (bez) najúplnejších; (k) najúplnejším; (vidím) najúplnejších; (o) najúplnejších; (s) najúplnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) úplný; (bez) úplného; (k) úplnému; (vidím) úplný; (o) úplnom; (s) úplným;

(štyri) úplné; (bez) úplných; (k) úplným; (vidím) úplné; (o) úplných; (s) úplnými;


(jeden) úplnejší; (bez) úplnejšieho; (k) úplnejšiemu; (vidím) úplnejší; (o) úplnejšom; (s) úplnejším;

(tri) úplnejšie; (bez) úplnejších; (k) úplnejším; (vidím) úplnejšie; (o) úplnejších; (s) úplnejšími;


(jeden) najúplnejší; (bez) najúplnejšieho; (k) najúplnejšiemu; (vidím) najúplnejší; (o) najúplnejšom; (s) najúplnejším;

(dva) najúplnejšie; (bez) najúplnejších; (k) najúplnejším; (vidím) najúplnejšie; (o) najúplnejších; (s) najúplnejšími;


ženský rod

(jedna) úplná; (bez) úplnej; (k) úplnej; (vidím) úplnú; (o) úplnej; (s) úplnou;

(štyri) úplné; (bez) úplných; (k) úplným; (vidím) úplné; (o) úplných; (s) úplnými;


(jedna) úplnejšia; (bez) úplnejšej; (k) úplnejšej; (vidím) úplnejšiu; (o) úplnejšej; (s) úplnejšou;

(tri) úplnejšie; (bez) úplnejších; (k) úplnejším; (vidím) úplnejšie; (o) úplnejších; (s) úplnejšími;


(jedna) najúplnejšia; (bez) najúplnejšej; (k) najúplnejšej; (vidím) najúplnejšiu; (o) najúplnejšej; (s) najúplnejšou;

(tri) najúplnejšie; (bez) najúplnejších; (k) najúplnejším; (vidím) najúplnejšie; (o) najúplnejších; (s) najúplnejšími;


stredný rod

(jedno) úplné; (bez) úplného; (k) úplnému; (vidím) úplné; (o) úplnom; (s) úplným;

(tri) úplné; (bez) úplných; (k) úplným; (vidím) úplné; (o) úplných; (s) úplnými;


(jedno) úplnejšie; (bez) úplnejšieho; (k) úplnejšiemu; (vidím) úplnejšie; (o) úplnejšom; (s) úplnejším;

(tri) úplnejšie; (bez) úplnejších; (k) úplnejším; (vidím) úplnejšie; (o) úplnejších; (s) úplnejšími;


(jedno) najúplnejšie; (bez) najúplnejšieho; (k) najúplnejšiemu; (vidím) najúplnejšie; (o) najúplnejšom; (s) najúplnejším;

(tri) najúplnejšie; (bez) najúplnejších; (k) najúplnejším; (vidím) najúplnejšie; (o) najúplnejších; (s) najúplnejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor