úmyselný príd. konaný s úmyslom, zámerný, op. mimovoľný: ú. čin; práv. ú-é ublíženie na tele;
úmyselne prísl.: u. poškodiť niekoho;
úmyselnosť -i ž.
úmyselne s uvedomením si niečoho (op. mimovoľne, nevdojak) • vedome • vedomky • uvedomene: úmyselne, vedome do neho narazil; vedome, uvedomene konal proti vôli rodičov • zámerne • naschvál • schválne: zámerne, naschvál prišiel neskoro; urobil to schválne • náročky • zried. nárokom: náročky, nárokom si pomýlil dvere • zried. zámyselne • nár.: nápoky (F. Hečko) • nápočne (Zguriška)
porov. aj úmyselný
úmyselný príd. s úmyslom, vedome konaný, zámerný, schválny: ú. čin, ú-é poškodenie; Zažalujte ho pre úmyselné znevažovanie pred verejnosťou. (Bod.); práv. ú-á vražda;
úmyselne prísl. zámerne: ú. vraždiť; Úmyselne zanedbal obranu Turca. (Ondr.);
úmyselnosť, -ti ž. zámernosť, schválnosť