úkol, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. pracovná úloha, pri ktorej sa platí podľa množstva vykonanej práce, nie podľa času, akord: robiť, pracovať v ú-e;
2. kniž. zastar. úloha: Úkol ten pripadá Lomidrevovi. (Dobš.) Maťo plnil svoj úkol. (Jil.);
úkolový príd. k 1: ú-á práca, ú-á mzda, ú-á sadzba, ú. čas;
úkolove prísl. k 1: ú. pracovať úkolár, -a m. pracovník poverený úkolovaním;
úkolársky príd.: ú. kurz