úkaz -u m. čo možno zmyslami pozorovať, (prírodný) jav: prírodné ú-y, sledovať ú-y na oblohe
úkaz -zu pl. N -zy m.
jav čo možno zmyslami pozorovať • úkaz • zjav: prírodný jav, úkaz, zjav • kniž. fenomén: to je zvláštny fenomén • skutočnosť • fakt • realita (objektívne jestvujúci jav) • znamenie (jav vykladaný ako oznámenie budúcnosti): na oblohe sa ukázali znamenia • zastar. zjavisko (Sládkovič)
úkaz p. jav, zjav 1
zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjav • jav: prírodný, fyzikálny jav • úkaz: sledovať úkazy na oblohe • kniž. fenomén • príznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenomén • kniž. symptóm: symptómy krízy • zastar. zjavisko (Sládkovič)
2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavom • vzhľad: dbať o svoj vzhľad • výzor: má ešte detský výzor • vonkajšok • zovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajšku • zastar. zjavenie: krása jeho zjavenia (Timrava)
3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjav • osobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúry • postava: veľká postava športu • zastar. zjavisko (Kukučín)
úkaz, -u m.
1. čo sa nejakým spôsobom prejavuje, javí, čo možno pozorovať, jav, zjav: svetelný, fyzikálny ú.; spoločenský, sociálny ú.; prírodný ú.; Severná žiara je zaujímavý úkaz. (Karv.)
2. zastar. rozkaz: policajné ú-y (Vlč.); Práve vydal úkaz raz navždy. (Kuk.)
úkaz, úkazok [-ek] m 1. čo sa prejavuje, ukazuje, čo možno pozorovať, jav, prejav: ostentum: ukaz (FO 1737); monstratus: vkázani, úkazek (KS 1763); kdokoliw nech gest, bližný gest, musíme (ho) miluwati i modliti sa techdi za neho, nebo to láski služba a úkaz gest (BN 1790) 2. znak, znamenie: indicina: ukázanj, oznámenj, úkazek, znak (KS 1763); mysel bláznúw w podwodném ukázku zémskég ssťastliwosti odpočjwá (BlR 18. st)