údiv, -u m. začudovanie, podivenie, prekvapenie, úžas: Zastal som v nemom údive. (Horov) S údivom hľadela za bielym úkazom. (Jégé) Stŕpol od údivu. (Hor.) Stratili reč od údivu. (Švant.) Neprivádzalo ho už nič v údiv. (Fr. Kráľ) Zmrzli údivom (Jil.) stŕpli.