údiv -u m. počudovanie, začudovanie; prekvapenie: stáť v nemom ú-e, otvárať oči od ú-u
údiv -vu m.
údiv pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom a pod.: stratil reč od údivu; s údivom hľadel na more • počudovanie • začudovanie: vysloviť počudovanie nad niečím; je to na začudovanie • div: od divu nevedel nič povedať • podiv: vzbudiť veľký podiv • prekvapenie: na moje veľké prekvapenie si prisadol • podivenie: pozerať sa na niekoho s podivením • úžas • ohromenie (silný údiv): výkriky úžasu; jeho správanie ma napĺňa úžasom, ohromením • poet. žas (Hviezdoslav) • zdesenie (silný pocit strachu, hrôzy): v očiach sa mu zračilo zdesenie
údiv, -u m. začudovanie, podivenie, prekvapenie, úžas: Zastal som v nemom údive. (Horov) S údivom hľadela za bielym úkazom. (Jégé) Stŕpol od údivu. (Hor.) Stratili reč od údivu. (Švant.) Neprivádzalo ho už nič v údiv. (Fr. Kráľ) Zmrzli údivom (Jil.) stŕpli.