úctivý príd.
1. prejavujúci úctu podľa spoločenských zvyklostí, najmä voči starším ľuďom, zdvorilý: úctivý, zdvorilý pán (Jégé); To je mladík tichý a úctivý. (Tim.)
2. vyplývajúci z úcty k niekomu: Inštinktívne sa odťahuje do úctivej vzdialenosti (Ráz.) odstupuje ďalej.
● zastar. ú-á poklona starší pozdrav;
úctivo prísl.: úctivosť, -ti ž.