úctivý príd. kt. si ctí ľudí, zdvorilý; svedčiaci o tom: ú. človek; ú. pozdrav; (držať sa, ostať) v ú-ej vzdialenosti;
úctivo prísl.;
úctivosť -i ž.
úctivý príd.
1. prejavujúci úctu podľa spoločenských zvyklostí, najmä voči starším ľuďom, zdvorilý: úctivý, zdvorilý pán (Jégé); To je mladík tichý a úctivý. (Tim.)
2. vyplývajúci z úcty k niekomu: Inštinktívne sa odťahuje do úctivej vzdialenosti (Ráz.) odstupuje ďalej.
● zastar. ú-á poklona starší pozdrav;
úctivo prísl.: úctivosť, -ti ž.