úctivý príd. kt. si ctí ľudí, zdvorilý; svedčiaci o tom: ú. človek; ú. pozdrav; (držať sa, ostať) v ú-ej vzdialenosti;
úctivo prísl.;
úctivosť -i ž.
úctivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
ponížený správajúci sa pokorne, prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť; svedčiaci o tom • pokorný • skrúšený: ponížená, pokorná prosba; odriekali modlitby poníženými, pokornými, skrúšenými hlasmi • zastar. unížený (Kukučín, S. Chalupka) • expr.: poddanský • otrocký • rabský • pejor.: sluhovský • lokajský: poddanská, otrocká poslušnosť; sluhovské, lokajské správanie • kniž. devótny • pejor. servilný (prehnane, vtieravo ponížený): devótny, servilný tón; devótne, servilné pritakávanie • úctivý (obyč. v zastar. al. ironickom pozdrave): ponížená, úctivá poklona; úctivý služobník • prosebný • zried. poddaný
slušný 1. ktorý vyhovuje pravidlám spoločenského správania; svedčiaci o tom • zdvorilý: slušná, zdvorilá mládež; slušná, zdvorilá žiadosť • úctivý (prejavujúci úctu podľa spoločenských zvyklostí): úctivý pán, úctivý pozdrav • vychovaný • kniž. spôsobný • hovor. móresný: vychované deti, spôsobná dievčina • taktný (op. netaktný): taktné upozornenie • korektný • seriózny • solídny (slušný a spoľahlivý): korektný, seriózny, solídny človek; jeho správanie, spôsoby sú korektné, seriózne, solídne • poriadny • usporiadaný • statočný (mravne bezúhonný): obe sestry sú poriadne dievčatá; viesť usporiadaný, statočný život
2. p. uspokojivý, dobrý 1 3. p. značný 1, vysoký 2
úctivý ktorý si ctí ľudí, ktorý prejavuje úctu podľa pravidiel spoločenského správania; svedčiaci o tom • zdvorilý: úctivý, zdvorilý mladík; úctivý, zdvorilý pozdrav • uhladený: uhladené správanie • ponížený (prepiato zdvorilý): skladať poníženú poklonu, ponížený služobník (zastar. al. iron. pozdrav) • zastar. úctyplný: úctyplná zdvorilosť (Šoltésová)
p. aj slušný
uhladený 1. ktorý veľmi dbá na slušné správanie, na dobré spôsoby v spoločenskom styku; svedčiaci o tom • slušný • zdvorilý • dvorný: uhladený, slušný, zdvorilý mladík; uhladené, slušné, zdvorilé, dvorné správanie • úslužný • úctivý (správajúci sa podľa bontónu, prejavujúci slušnosť najmä voči starším): úslužná, úctivá osoba • kniž. spôsobný: spôsobné deti • distingvovaný • kultivovaný • jemný • zastar. jemnomravný (op. drsný, hrubý): distingvovaná, kultivovaná, jemná dáma; mať distingvované, kultivované, jemné spôsoby • vycibrený • vybrúsený • kniž. salónny: vycibrená, vybrúsená reč; vybrúsený, salónny slovník • hovor.: fajný • fajnový: zakladal si na fajnovom, fajnom vystupovaní
2. ktorý veľmi dbá na dokonalý vonkajšok (o človeku); vyznačujúci sa peknou úpravou, úhľadnosťou, vkusom • upravený • elegantný: vždy bola uhladená, upravená, elegantná, slovom ako zo škatuľky; uhladený, upravený vonkajšok; uhladené, upravené záhony • expr. ulízaný (nápadne upravený): ulízaný oficier, ulízaný gymnazista • úhľadný: úhľadné písmo; tichá ulička pôsobila uhladeným, úhľadným dojmom
3. starostlivo, hladko učesaný • expr. ulízaný • expr. zried. ulizkaný: mal namokro uhladenú, ulízanú, ulizkanú hlavu; ulízaní, ulizkaní pánkovia • hladký (iba o vlasoch): dáma s uhladeným, hladkým účesom
zdvorilý ktorý sa správa podľa pravidiel spoločenského správania; ktorý je prejavom takého správania • slušný: zdvorilý, slušný predavač; slušné správanie • pozorný • úslužný • úctivý (prejavujúci úctu, pozornosť, obyč. voči starším, predstaveným, ženám a pod.): pozorný manžel, úctivý pozdrav • dvorný • uhladený (ktorý veľmi dbá na dobré spôsoby; svedčiaci o tom): dvorný, uhladený mládenec; uhladené spôsoby • gavaliersky • džentlmenský • gentlemanský • galantný (zdvorilý k ženám): bol k žene vždy galantný; gavaliersky dar • kniž.: kulantný • kurtoázny
úctivý príd.
1. prejavujúci úctu podľa spoločenských zvyklostí, najmä voči starším ľuďom, zdvorilý: úctivý, zdvorilý pán (Jégé); To je mladík tichý a úctivý. (Tim.)
2. vyplývajúci z úcty k niekomu: Inštinktívne sa odťahuje do úctivej vzdialenosti (Ráz.) odstupuje ďalej.
● zastar. ú-á poklona starší pozdrav;
úctivo prísl.: úctivosť, -ti ž.
úclivy p. úctivý
úctivý, úctlivý [úct(l)-, úcl-] príd 1. kt. si zasluhuje úctu, poklonu, úctyhodný: ya rychtar Ssteffan z uplnu raddu swu wyznawame, kterak gest pristupil pred nasse cztne prawo vcztiwy spolumesstienin nass menem Jan (P. ĽUPČA 1512); to pak me zapsany czinim pred uczliwim prawom a prithom pry uczliwih mestieninoch (JELŠAVA 1567 E); aby zwrchupsaneho Stepana Fagnora za uctiweho remeselnika a statečnich rodičow splozeneho držaly (H. KRUPÁ 1681 E); w druhy den po nedeli trinácteg blahoslaweneg a vctiweg poklony hodneg, nerozdjlneg Trogice sme pro gisté prjčiny zhromaždenj meli (CA 1739); venerandus: ctihodny, poctiwy, hodeň poctiwosti, uctiwy et welebny (KS 1763) L. (toho) čloweka z wekem uctiweho a towarisse, kdo bi bil, bohina poznat nikolik mohla (PT 1778); úctyhodného, vysokého veku 2. (o človeku) kt. prejavuje úctu, poklonu, slušný, zdvorilý; (o veci) vyjadrujúci úctu, slušnosť: budiž k magstrowi vctiwy, zdworily (CA 1696); a udeláss kadylo wónné složene s prácu apatykárskú y s poswecenjm naguctjwégssé (KB 1757); tolerabilis homo: člowecky člowek, ginsseho uctiwy člowek; toga: dluhy rjmsky oďew, wrchny oďew, plásst gak muzsky tak žensky uctiwy (KS 1763); bratri negenom k bratrum vctiwý magu býti (PrV 1767); pozdrawowati gest wec uctjwa obuw pak a mossne nositi gest wec potrebna zwlasste pocestnym lidem (CS 18. st); -o, -e prísl k 1: naposledy nezapomynagicze y mogu wlast anebo mesto, w kterem sem se ucztywe z mladosty az do starosty wychowawal (KRUPINA 1685); usta funeri paterno solvere: otca uctiwe pochowati; honeste: poctiwe, uctiwe; honeste acta vita: uctiwe žil, žiwot wédel; condecenter: prislussňe, pristrogňe, uctiwe (KS 1763); (človek) wyslečený z odewuw sspatnych y smradlawych a znáhla oblečeny s králówskyma nezná uctiwe a sporádaňe choditi (BlR 18. st); L. u. mluvíc(e), mluviac, píšice zjemňuje hrubší výraz s odpustením, prepytujem: tomu wssemu priczina ten, uctiwe mlowiaczy, niczemny člowek Istwan Deak (KUKLOV 1610); ten gisty Poliak, lotr, ktery, uctliwe mluwice, klusu od meho poddaneho Kasspara nagal, postyzeny byl w kradezy (N. BODVA 1629 E); kdi gedenkrat, uctiwe pissic, swina z geg korita tyesto wichitala, tehda Chrobacska tu skulibu po pisku lopatkou uderila (KRUPINA 1718); nenadale gedna, uctiwe mluwjacz, moga kobyla na zem se hodila (VLKOLINEC 1767); k 2: abych ya y manželky me poctiwost a wernost obhagowati mohl, vctiwě žadam (PREšOV 1640); mlady král gich (mníchov) uctiwe prigal, gegich nohi umjwal a gegich zarostlé wlasy ostrihati dal (VP 1764); Joannes Petyko žeby ustawične powinen bil ze wzdegssimy mešštjanmy a gegich manželkamy uctiwe zachoditi (S. ĽUPČA 1779); -osť ž vzťah úcty (obyč. k nadradenej osobe al. k inštancii): sluzbu swu se wssi vcztiwosti Wassie Milosti wzkazugem (s. l. 1468-72 KL); pratelum swjm ctihodnym kapituli Ostrihomskeg pozdrawenj a pratelstwj z uctiwosti wskazugicz (BRATISLAVA 1559); list sem z ucztiwosty prygala, s ktereho sem wirozumela čzo raczite pysat (ORLOVÉ 1664); w uctiwosti mywag matku twú (KB 1757); funeralia: pohrebny uctiwost, pómpa, pohreb; detitulo: nectjm, uctjwost utrhám, méno umenssugem; bachchanal: gjm a pigem na uctiwost Bakkhusa (KS 1763); černy odew gest znameni smutku a žalosťi, ten odew služy k ostatneg mrtwych uctiwosťi (GP 1782) L. s u. mluviac zjemňuje hrubší výraz: kdyby sm (:s veliku uctivosti mluviac:) nejakovy dojmy staček pre maličke oblechčenia nechovali a nedržali (N. BOCA 1771-72)