úcta -y ž. uznanie autority, vážnosti, závažnosti: ú. k starším, ú. k národným pamiatkam; prejavovať (povinnú) ú-u niekomu, vzbudzovať ú-u
□ mať v ú-e, mať ú-u pred niekým ctiť si
úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďom • vážnosť: získať na vážnosti • autorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľov • rešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpekt • pieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietou • česť • pocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctami • hold (veľký prejav úcty): prijímať hold • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • zastar. uváženie (Vajanský)
vážnosť 1. stav toho, kto je vážený pre svoje korektné správanie, pre zodpovedný prístup k niečomu, hlboký záujem o niečo a pod. • úcta: požívať veľkú vážnosť, úctu; tešiť sa vážnosti, úcte; prejavovať niekomu úctu • autorita (uznávaná vážnosť): rodičovská autorita • rešpekt (vážnosť spojená so strachom): vzbudzovať rešpekt • prestíž (významné postavenie): osobná prestíž • dôstojnosť • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • kniž. dekórum (formálna vážnosť): zachovať dekórum
2. p. význam 2
úcta, -y ž. uznanie vážnosti, autority niekoho, hodnoty niečoho: patričná, hlboká, zbožná ú.; ú. k rodičom, k učiteľom, k predstaveným; láska a úcta k človeku a ľudstvu (Hviezd.); mať úctu k niekomu, k niečomu, pred niekým, pred niečím vážiť si, ctiť si niekoho, niečo; mať niekoho v úcte, prejaviť, priznať úctu niekomu uctiť si ho; pozerať na niekoho s úctou úctivo; vzbudiť, získať (si), zaslúžiť (si) úctu (u) niekoho nadobudnúť (si) vážnosť, autoritu; požívať úctu, byť u niekoho v úcte, tešiť sa úcte niekoho byť uctievaný; stratiť úctu niekoho prestať byť vážený, ctený
● vzdať (nebohému) poslednú úctu ísť na pohreb; zastar. moja úcta starší pozdrav
(jedna) úcta; (bez) úcty; (k) úcte; (vidím) úctu; (hej) úcta!; (o) úcte; (s) úctou;
(dve) úcty; (bez) úct; (k) úctam; (vidím) úcty; (hej) úcty!; (o) úctach; (s) úctami;