úbeľ -a m. poet. biela farba, belosť: ú. čela;
úbeľový príd.;
úbeľovo prísl.
úbeľ -ľa m.
belosť, bielosť biele zafarbenie: belosť tela • bieloba • poet.: belota • bielota: belota snehu oslepuje oči • poet.: beľ • úbeľ: beľ vyľakanej tváre • pren. alabaster: svieti alabaster jej pleti
úbeľ p. belosť
úbeľ, -a m.
1. kniž. biela farba niečoho, niečo veľmi biele, bieloba: ú. jej tvári (Vaj.), ú. jej čela (Švant.), ú. jej hrdla (Pláv.), ú. rosy (Lajč.);
2. zastar. alabaster;
úbeľový príd. biely ako úbeľ: ú-é labute (Fig.), ú-é ruky (Fel.);