Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

úžitok -tku m. hmotný al. iný osoh ako výsledok práce, úsilia ap., prospech, zisk: mať, dávať, prinášať ú., z toho nie je nijaký ú., viac škody ako ú-u; nech ti padne na ú.! želanie;

úžitkový príd.: ú. predmet; ú-é umenie; ú-é drevo; ú. nerast kt. sa spracúva priemyselne; ú-á voda, op. pitná; ú-á hodnota;

úžitkovosť -i ž.

1. schopnosť poskytnúť úžitok

2. miera schopnosti prinášať úžitok: zvýšiť ú. dobytka, hydiny

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
úžitok ‑tku m.; úžitkový

blaho 1. čo je prospešné, užitočné ľuďom • prospechdobro (op. zlo): podvody neprinášajú blaho, prospech, dobrozdarosohúžitokdobrodenie: urobila to na osoh, úžitok spoločnostiexpr. choseň

2. p. pôžitok, šťastie 1


osožiť prinášať osoh, úžitok, prospech • byť na osohísť na osoh: pohyb osoží zdraviu; pitie mu nie je, nejde na osoh, neosoží muslúžiťpomáhaťprospievaťbyť na úžitokísť na úžitok: Komu také riešenie veci slúži, pomáha, prospieva? Komu je to, komu to ide na úžitok?byť cennýmať cenu: pre nás je cenné, pre nás má cenu, ak sa kúpa uskutočníbyť platný: vaša pomoc nám nie je platnáexpr. žíriť (ísť na úžitok, obyč. zdravotne): strava mu žírifraz.: byť k duhuísť k duhu (najmä zdravotne): pobyt pri mori šiel dieťaťu k duhu


pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotnenapomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú veczastaráv. spomôcť: spomohli si samivypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol bratdopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkciifraz.: postaviť na nohypodať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú rukupodporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiáchhovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priateliaexpr. spasiť: tých pár korún nás nespasíhovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synoviasubšt. helfnúť: ak chceš, helfnem tihovor.: zratovaťzaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi?umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovaťasistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečohopren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)

2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospelizapôsobiťzaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovaloosožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitokfraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu

3. p. pripraviť 3, zbaviť1


prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osohísť na osohbyť na úžitokísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitokosožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosožífraz.: byť k duhuísť k duhuexpr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žírislúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži!pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha

2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperujevzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáharozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíjarozkvitaťprekvitaťkvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitnehýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbedariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach


úžitok 1. výsledok práce, úsilia, ktorý možno využiť pre svoju potrebu • osoh: mať z niečoho úžitok, hmotný osoh; byť na úžitok, na osohprospech: verejný prospechzisk: to neprináša nijaký ziskzáujem: brániť svoje záujmyhovor. chosenchoseň: z mojej námahy mal chosen iný

2. p. blaho 1


zisk 1. čo bolo nadobudnuté, získané: to neprináša nijaký ziskúžitok: škody je viac ako úžitkuosoh: materiálny osohprospech: mať osobný prospech z niečoho

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: predávať so ziskomvýťažok: výťažok hospodáreniavýnos: vysoké hektárové výnosypríjem: štátne príjmytržba (zisk z predaja): denná tržbadôchodok (pravidelný zisk): dôchodok vlastníka pôdykniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

úžitok, -tku m.

1. hmotný al. iný osoh, prospech, zisk: mať z niečoho ú.; doniesť, donášať, dať, dávať (hojný) ú.; z toho plynie (neplynie) ú.; robiť niečo bez ú-u nadarmo, zbytočne; hovor. nech ti (vám) padne (slúži) na ú. prianie pri poskytovaní niečoho (obyč. jedla), pri obdarúvaní niekoho niečím; hovor. expr. niet z toho ú-u ani za náprstok je to nepotrebné, zbytočné; Bude mi na úžitok prejsť sa trochu (Tim.) bude osožiť môjmu zdraviu. Ročne má i do päťdesiattisíc korún úžitku za ovocie a med. (Jégé)

2. trochu zastar. užívanie: Dostaneš zem do úžitku. (Jégé) Ani nám to do úžitku neponúkol. (Zgur.);

úžitkový príd. ktorý sa dá zužitkovať; ktorý prináša praktický úžitok: ú. nerast, ú-á hornina; ú-é drevo; ú-á zver, ú. dobytok; ú-á keramika, ú-é predmety; vodohosp. ú-á voda priemyselná (nie pitná); ekon. ú-á hodnota súhrn vlastností, ktorými vec slúži na uspokojovanie ľudských potrieb;

úžitkovosť, -ti ž. schopnosť poskytovať úžitok: ú. nerastu; vysoká (nízka) ú. dobytka

Morfologický analyzátor

úžitok podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) úžitok; (bez) úžitku; (k) úžitku; (vidím) úžitok; (o) úžitku; (s) úžitkom;

(tri) úžitky; (bez) úžitkov; (k) úžitkom; (vidím) úžitky; (o) úžitkoch; (s) úžitkami;

úžitok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) úžitok
G (bez) úžitku
D (k) úžitku
A (vidím) úžitok
L (o) úžitku
I (s) úžitkom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) úžitky
G (bez) úžitkov
D (k) úžitkom
A (vidím) úžitky
L (o) úžitkoch
I (s) úžitkami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor