úžitok [-ok, -ek] m
1. hmotný al. iný osoh, prospech, zisk: ktoz chcze zwierza hagiti k swemv vzytku, ten gich ma drzeti zachowatelnie bez sskody lidskey (ŽK 1473); czo že mi s toho za vžitek mame, že sobe vmucženy a smrt geho prypomyname (BAg 1585); stranka tohoto kazani bude o užitku Pisma swateho (TC 1631); z wineg palenky pryssel užytek poctjwemu mestu (ŠTÍTNIK 1675); což za vžjtek má, který wjna nepige a z hnewem a z nenáwistu se ožira (MP 1718); commodum: užitek, zysk (KS 1763); znameni križe neseme ho na sebe pre nasso dobre, pre nass chasen a užitek (SJ 18. st)
L. succus eius w lekarstwy maleho užitku gest (HL 17. st) málo osožný; kteri pánowe ne ginám, kromě k swému vžjtku hleďá (MP 1718) starajú sa len o svoj prospech; mohlo by sie tak mnoho plysti, zeby panv nassemv y tiem zemym zadneho vzitku neneslo (PEZINOK 1519 SČL) nebol by z toho zisk; wdowa obily slobodne zebrala a k swemu užitku obratila (KRUPINA 1691) zmeniť vo svoj prospech; decrpere fructus ex aliqva re: z ňegakég wěci užjtek wzjti (KS 1763) mať osoh; s kterychžto konopí bere se desatý snop, takže na pansku stranu dostava se prinajmeneji kop no 150, jejichžto užitek vznaši se okolo fl 200 (BOJNICE 1614 U2) výnos chodiť, padať na ú. osožiť: mnye lámáni chlyéb i vilyáté vino na usitok padá (MCa 1750); bonum alicui prospicere: ňekomu na užitek choditi (KS 1763)
F. kratki gazik ge k užitku, dluhi bywa k sskode (GV 1755) veľa rečí škodí; vivere alicui: na ňečj užitek žiti (KS 1763) priživovať sa
2. držba veci prinášajúcej zisk, užívanie: zahrada pak zustane w užitku Paulusowy (KRUPINA 1691; 1694); panom Piačskom ta chrastka zanechawa se w užitku až do roku prissleho (P. BYSTRICA 1702); usus: užjwanj, užjtek (KS 1763)
L. byť, zostávať v ú. užívať niečo: sem ya statek wass z wassu wuly drzal a vzywal, ay wczyl sem w nem w uzytku (TRENČÍN 16. st); rozdiel giz predtim mezy nami učyneny zanechali sme w swogem spusobe tak, yako geden každi z nas w uzitku bil a zostawal (BYSTRIČKA 1696); za čžasu pana Prylesky pany Szamaroczty byly wystaweny od užitku teg sygotje (TRENČÍN 1749) nesmeli ho užívať pripustiť, pustiť, púšťať do ú-u, v ú. dať, dávať do užívania: Bence y z geho siny w uzytek toho puol domu prypustyll (P. ĽUPČA 1585); prwny wynicza pustila se do užitku dwom sestrankam (KRUPINA 1692); takowu (zem) wsseckim prawom a plnomocenstwom tomuže Paulusovi do užitku pusstam (V. KUBÍN 1698) prijať, prísť k ú-u, vstúpiť do ú-u začať užívať: aby oni (súrodenci) do užitku wstupili a od teg luky na chram geden ffunt wosku dawaly (TURANY 1633); drobny dobytek Ambroz ze swu sestru k užitku swemu prigalj (KRUPINA 1692); zeme Adam a Miklossa k rukam swim prigalj a do uzitku takovich zemy prisli (BOŠANY 1748)
3. súbor vecí, kt. niekomu al. k niečomu patria: Juosst zalozil wez widieku Zwolenskemu ze wsseczkimi vzitki: horami, wodami (NECPALY 1564 E); (Juraj) prodal swobodne Janowi ze wsseczkym stawenym a vzytky wsseliyakymy od wody az do wody (P. ĽUPČA 1568); od pamaty meg wždyczky pod zamkom bywaly zahrady a užitky mestke (TRENČÍN 1613); pomimo tich uzitkow ma (Drevenák) mlin mučžni z walchowami a stupami (DOMANIŽA 1664); nema se dopustit poddanim nassim, aby zeme, luky aneb gakowekolwek užitky žadneho nezakladaly (KLÁŠTOR p. Z. 1722); slychal-li nekdy (svedok), žeby zwyšegmenowane, k dolnimu mlinu prisluchagice užitky byli (Krivajovci) priwlastnowali (BYSTRIČKA 1730)
L. zdalyss tež sekanym krewyn obeczny a slobodny užitek pany Palluczty az po čžas zaugatya mawaly (PALÚDZKA 1734) patriaci obci; mlin welmi chitwaneho užitku bow a zritka že se mohow krutit (ŠTEFANOV 1739) chatrný, biedny; ga, Adam Kunda, pusty užjtek, stawanja zhnyte a w njwečz obratene pre syna mogeho sem podebral (ŠTRBA 1786) zanedbaný majetok odtisnúť od, vytisnúť z ú-u zbaviť nároku na užívanie niečoho: pany Welkočepcsanya na to nedbagicze, z užitku sa witisknuty nedaly; statok tam pasaly a od takoweho užitku žadnim spusobem se odtisknut nedaly (V. ČEPČÍN 1724)
F. smrt odgima mu (človeku) žiwobiti, užitek nechawa (GŠ 1758) majetok si človek do hrobu nezoberie
4. výsledok rastlinného vývinu plod, úroda: kdy gyz uzytek poczne z tey zeme brati, tehdy Petrykowi ma na pomocz dati d 2 (P. ĽUPČA 1559) zberať úrodu; yakykolwek vžitek sam z zeme wichazy, to wssecko obecne byty ma (ZVOLEN 1567); s kterehožto vžitku aneb vrody ozimneg matka sinowy offeruge sstiry sstwrtne (KRUPINA 1687); byl obetowal Kayn z užitkúw zémských dari Pánu (KB 1757); fruges: wsseligaky užitek, ktery z zemj a z stromúw pocházá, gakó obile, owocj (KS 1763)
L. jarný, prvesný ú. úroda zbieraná na jar: czo se doticze o prweseny vzitok toho roku, my sme tak wirozumely, ze ze wsseczkym nam pustily uzitkom, krome zitha, czo ste siely na ozym (SKLABIŇA 1579 E); (Halácy aby mohol zem) po wzity pak uzitku yarnyho swobodne uzywaty (BOBROVNÍK 1654)
úžitok [-ok, -ek] m
1. hmotný al. iný osoh, prospech, zisk: ktoz chcze zwierza hagiti k swemv vzytku, ten gich ma drzeti zachowatelnie bez sskody lidskey (ŽK 1473); czo že mi s toho za vžitek mame, že sobe vmucženy a smrt geho prypomyname (BAg 1585); stranka tohoto kazani bude o užitku Pisma swateho (TC 1631); z wineg palenky pryssel užytek poctjwemu mestu (ŠTÍTNIK 1675); což za vžjtek má, který wjna nepige a z hnewem a z nenáwistu se ožira (MP 1718); commodum: užitek, zysk (KS 1763); znameni križe neseme ho na sebe pre nasso dobre, pre nass chasen a užitek (SJ 18. st)
L. succus eius w lekarstwy maleho užitku gest (HL 17. st) málo osožný; kteri pánowe ne ginám, kromě k swému vžjtku hleďá (MP 1718) starajú sa len o svoj prospech; mohlo by sie tak mnoho plysti, zeby panv nassemv y tiem zemym zadneho vzitku neneslo (PEZINOK 1519 SČL) nebol by z toho zisk; wdowa obily slobodne zebrala a k swemu užitku obratila (KRUPINA 1691) zmeniť vo svoj prospech; decrpere fructus ex aliqva re: z ňegakég wěci užjtek wzjti (KS 1763) mať osoh; s kterychžto konopí bere se desatý snop, takže na pansku stranu dostava se prinajmeneji kop no 150, jejichžto užitek vznaši se okolo fl 200 (BOJNICE 1614 U2) výnos chodiť, padať na ú. osožiť: mnye lámáni chlyéb i vilyáté vino na usitok padá (MCa 1750); bonum alicui prospicere: ňekomu na užitek choditi (KS 1763)
F. kratki gazik ge k užitku, dluhi bywa k sskode (GV 1755) veľa rečí škodí; vivere alicui: na ňečj užitek žiti (KS 1763) priživovať sa
2. držba veci prinášajúcej zisk, užívanie: zahrada pak zustane w užitku Paulusowy (KRUPINA 1691; 1694); panom Piačskom ta chrastka zanechawa se w užitku až do roku prissleho (P. BYSTRICA 1702); usus: užjwanj, užjtek (KS 1763)
L. byť, zostávať v ú. užívať niečo: sem ya statek wass z wassu wuly drzal a vzywal, ay wczyl sem w nem w uzytku (TRENČÍN 16. st); rozdiel giz predtim mezy nami učyneny zanechali sme w swogem spusobe tak, yako geden každi z nas w uzitku bil a zostawal (BYSTRIČKA 1696); za čžasu pana Prylesky pany Szamaroczty byly wystaweny od užitku teg sygotje (TRENČÍN 1749) nesmeli ju užívať pripustiť, pustiť, púšťať do ú-u, v ú. dať, dávať do užívania: Bence y z geho siny w uzytek toho puol domu prypustyll (P. ĽUPČA 1585); prwny wynicza pustila se do užitku dwom sestrankam (KRUPINA 1692); takowu (zem) wsseckim prawom a plnomocenstwom tomuže Paulusovi do užitku pusstam (V. KUBÍN 1698) prijať, prísť k ú-u, vstúpiť do ú-u začať užívať: aby oni (súrodenci) do užitku wstupili a od teg luky na chram geden ffunt wosku dawaly (TURANY 1633); drobny dobytek Ambroz ze swu sestru k užitku swemu prigalj (KRUPINA 1692); zeme Adam a Miklossa k rukam swim prigalj a do uzitku takovich zemy prisli (BOŠANY 1748)
3. súbor vecí, kt. niekomu al. k niečomu patria: Juosst zalozil wez widieku Zwolenskemu ze wsseczkimi vzitki: horami, wodami (NECPALY 1564 E); (Juraj) prodal swobodne Janowi ze wsseczkym stawenym a vzytky wsseliyakymy od wody az do wody (P. ĽUPČA 1568); od pamaty meg wždyczky pod zamkom bywaly zahrady a užitky mestke (TRENČÍN 1613); pomimo tich uzitkow ma (Drevenák) mlin mučžni z walchowami a stupami (DOMANIŽA 1664); nema se dopustit poddanim nassim, aby zeme, luky aneb gakowekolwek užitky žadneho nezakladaly (KLÁŠTOR p. Z. 1722); slychal-li nekdy (svedok), žeby zwyšegmenowane, k dolnimu mlinu prisluchagice užitky byli (Krivajovci) priwlastnowali (BYSTRIČKA 1730)
L. zdalyss tež sekanym krewyn obeczny a slobodny užitek pany Palluczty az po čžas zaugatya mawaly (PALÚDZKA 1734) patriaci obci; mlin welmi chitwaneho užitku bow a zritka že se mohow krutit (ŠTEFANOV 1739) chatrný, biedny; ga, Adam Kunda, pusty užjtek, stawanja zhnyte a w njwečz obratene pre syna mogeho sem podebral (ŠTRBA 1786) zanedbaný majetok odtisnúť od, vytisnúť z ú-u zbaviť nároku na užívanie niečoho: pany Welkočepcsanya na to nedbagicze, z užitku sa witisknuty nedaly; statok tam pasaly a od takoweho užitku žadnim spusobem se odtisknut nedaly (V. ČEPČÍN 1724)
F. smrt odgima mu (človeku) žiwobiti, užitek nechawa (GŠ 1758) majetok si človek do hrobu nezoberie
4. výsledok rastlinného vývinu plod, úroda: kdy gyz uzytek poczne z tey zeme brati, tehdy Petrykowi ma na pomocz dati d 2 (P. ĽUPČA 1559) zberať úrodu; yakykolwek vžitek sam z zeme wichazy, to wssecko obecne byty ma (ZVOLEN 1567); s kterehožto vžitku aneb vrody ozimneg matka sinowy offeruge sstiry sstwrtne (KRUPINA 1687); byl obetowal Kayn z užitkúw zémských dari Pánu (KB 1757); fruges: wsseligaky užitek, ktery z zemj a z stromúw pocházá, gakó obile, owocj (KS 1763)
L. jarný, prvesný ú. úroda zbieraná na jar: czo se doticze o prweseny vzitok toho roku, my sme tak wirozumely, ze ze wsseczkym nam pustily uzitkom, krome zitha, czo ste siely na ozym (SKLABIŇA 1579 E); (Halácy aby mohol zem) po wzity pak uzitku yarnyho swobodne uzywaty (BOBROVNÍK 1654)