úžitok -tku m. hmotný al. iný osoh ako výsledok práce, úsilia ap., prospech, zisk: mať, dávať, prinášať ú., z toho nie je nijaký ú., viac škody ako ú-u; nech ti padne na ú.! želanie;
úžitkový príd.: ú. predmet; ú-é umenie; ú-é drevo; ú. nerast kt. sa spracúva priemyselne; ú-á voda, op. pitná; ú-á hodnota;
úžitkovosť -i ž.
1. schopnosť poskytnúť úžitok
2. miera schopnosti prinášať úžitok: zvýšiť ú. dobytka, hydiny
úžitkový -vá -vé príd.
pestovaný vedome sadený, siaty a ošetrovaný, zošľachťovaný (op. divý, divoký) • šľachtený • odb. kultúrny (op. nekultúrny): pestovaný, šľachtený ovocný sad; pestované, kultúrne rastliny • odb. ušľachtilý (majúci dokonalé vlastnosti nadobudnuté šľachtením): ušľachtilé odrody • úžitkový (pestovaný pre úžitok): úžitkové rastliny • štepný: štepná záhrada
produktívny ktorý je schopný (veľa) produkovať, tvoriť (op. neproduktívny) • výnosný • úžitkový: produktívne, výnosné, úžitkové poľnohospodárstvo • tvorivý • plodný: tvorivé, plodné obdobie • výkonný: výkonný autor
úžitkový sledujúci úžitok, zameraný na úžitok • praktický • prakticistický • pragmatický: úžitkové, praktické, pragmatické hľadisko; úžitkový, praktický predmet; úžitkové umenie • nespráv. užitý
užitý 1. správ. aplikovaný 2. p. správ. úžitkový
úžitok, -tku m.
1. hmotný al. iný osoh, prospech, zisk: mať z niečoho ú.; doniesť, donášať, dať, dávať (hojný) ú.; z toho plynie (neplynie) ú.; robiť niečo bez ú-u nadarmo, zbytočne; hovor. nech ti (vám) padne (slúži) na ú. prianie pri poskytovaní niečoho (obyč. jedla), pri obdarúvaní niekoho niečím; hovor. expr. niet z toho ú-u ani za náprstok je to nepotrebné, zbytočné; Bude mi na úžitok prejsť sa trochu (Tim.) bude osožiť môjmu zdraviu. Ročne má i do päťdesiattisíc korún úžitku za ovocie a med. (Jégé)
2. trochu zastar. užívanie: Dostaneš zem do úžitku. (Jégé) Ani nám to do úžitku neponúkol. (Zgur.);
úžitkový príd. ktorý sa dá zužitkovať; ktorý prináša praktický úžitok: ú. nerast, ú-á hornina; ú-é drevo; ú-á zver, ú. dobytok; ú-á keramika, ú-é predmety; vodohosp. ú-á voda priemyselná (nie pitná); ekon. ú-á hodnota súhrn vlastností, ktorými vec slúži na uspokojovanie ľudských potrieb;
úžitkovosť, -ti ž. schopnosť poskytovať úžitok: ú. nerastu; vysoká (nízka) ú. dobytka