účinný príd. majúci žiadaný účinok: ú-é opatrenie, ú-á pomoc; práv. ú-á ľútosť;
účinne prísl.;
účinnosť -i ž.
účinný -ná -né 2. st. -nejší príd.
efektný ktorý vyvoláva silný dojem (najmä vonkajškom, navonok) • pôsobivý • účinný: efektná, pôsobivá výzdoba; efektné, účinné osvetlenie • rafinovaný (vypočítaný na efekt): rafinované šaty, rafinovaná elegancia • vyumelkovaný: vyumelkovaný účes
p. aj bombastický
mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silný • veľký: mocný, silný, veľký panovník • despotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládca • vplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ
2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasom • mohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vody • statný • robustný • hodný • urastený • svalovitý • svalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievka • chlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvári • zdatný • hovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládež • pevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hradu • veľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odpor • hrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohy • prudký • intenzívny • výdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľ • rýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôň • expr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuk • nezdolný • nepremožiteľný • nezdolateľný • neochvejný • nezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľa • expr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičky • expr. premocný (veľmi mocný)
3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinný • pôsobivý • silný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slová • neodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbu • veľký: mať na niekoho veľký vplyv
pôsobivý ktorý vie zapôsobiť na zmysly, city; ktorý vyvoláva (obyč. kladný) dojem • účinný (ktorý má účinok; op. neúčinný): pôsobivý, účinný činiteľ • efektný (zrakom vnímaný ako pôsobivý): efektná scéna predstavenia, efektné farby • sugestívny • podmaňujúci • podmanivý (ktorý má silný vplyv, ktorému nemožno odolať): sugestívny hlas; podmaňujúca, podmanivá hudba • romantický • poetický: pobudnúť v romantickom, poetickom kraji • mocný • silný (veľmi pôsobivý): mocné, silné umenie
účinný majúci žiadaný účinok • efektívny • platný: účinná, efektívna, platná pomoc; málo platný trest • pôsobivý • efektný (účinne pôsobiaci obyč. na zmysly): pôsobivé, efektné farby; pôsobivá, efektná scéna divadelnej hry • mocný • silný (veľmi účinný): mocný, silný film, príbeh; mocný, silný liek • zastar. účinlivý (Jégé, Vajanský)
účinný príd.
1. majúci žiadaný, želateľný účinok, majúci vplyv na niekoho, na niečo; pôsobivý: ú. prostriedok, ú-á kontrola, ú-á pomoc; ú-á intervencia (Jil.); ú-á reč (Vlč.); Hra sa stane účinnejšou. (VHV); práv. ú-á ľútosť ktorej účinok sa prejavuje v znížení následku trestného činu;
2. práv. majúci právnu moc: zákon je účinný;
účinne prísl.: ú. bojovať, ú. zasiahnuť do niečoho;
účinnosť, -ti ž.
účinlivý, účinný príd majúci žiadaný účinok, účinný: verime tomu neomylne, že toto naše unižene suplikovani u Vašej Osvietenosti laskave misto z učinlivu odpovedi dostane (PAPRADNO 1673 LP); takowato památka smrti bude tobe pobudka welika, lekarstwy welmi učinliwe, abys pjchu zanechal (SK 1697); ó, Pane Gezissi Kryste, prosim tebe tuto pokorne, rač mi, ay wsseckim mim posluchačom učinliwu milost dati (MK 18. st); qui lubenter facit: včinný, včinliwý (PD 18. st); L. u-é časuslovo gram činné sloveso: rozdělenj (slovies) 1. na včinliwé časuslowa (:verba activa:), tak: čjtám 2. na trpenliwé (:verba passiva:), tak: čjtán (DM 1780); -e prísl: minus alacriter ad faciendum ad inserviendum: včinliwe (PD 18. st); -osť ž 1. čin, skutok: gesliže z hlawu, z ruku aneb ginssim udom hibati a russati bude, hnedky to hibani a russani y w zrkadle uwidi a spatry, ponewač totissto zrkadlo nie hlasy, ale hibani a russani nasse nam proukazuge, totissto nasse učinliwosti, nasse skutky a nje slowa (MS 1749); gako na pohnuti oblahi nebeskeg wssecke plangeti, wssecke hwezdy se pohibugu, tak tess wssecke poddanych učinliwosti zrownawagu se z prikladem hlawi, to gest wrchniho sweho (MS 1758); alacritas, voluntas propensa ad aliis inserviendum: včinliwost (PD 18. st) 2. účinok: spytatel se wyptawa na pričiny a učinliwostj (OP 1685); máme wěděti, že skutky dobré a pobožné dwogj moc a učinliwost w sobě obsahugj (SPo 1691); slunečny bech kona se skrze dwanasti nebeskich znameni tak, že každeho mesice na gine a gine znameni prestupuge a rozdilne učinliwosti spusobuge a čini (MS 1749)