účet účtu m.
1. faktúra: vystaviť, vyrovnať ú.
2. odb. zápis o stave a zmenách hosp. prostriedkov, konto: bežný ú., pravá strana ú-u, viesť ú-y, pripísať na ú.
● to ide na jeho ú. na trovy, na úkor; žiť, zabávať sa, žartovať na → cudzí ú.; skladať ú-y niekomu zodpovedať sa; vybaviť, vyrovnať si s niekým (osobné) ú-y urovnať, vyriešiť spor;
na účet predl. s G na trovy, na úkor: žiť na ú. celej rodiny;
účtový príd.: ú. register
na1 predl. I. s A 1. ▶ a) vyjadruje smerovanie deja na určité miesto al. na povrch niečoho: prestrieť obrus na stôl; položiť dary na oltár; porozkladať fotografie na poličku; spadnúť na zem; vyjsť na dvor; vystúpiť na vrchol hory; cestovať na Liptov, na Oravu; Po vojne sme sa presťahovali na Slovensko. Mali sme tu rodinu. [J. Heriban] b) vyjadruje zmenu prostredia: vyjsť na slnko, na dážď; ísť na vzduch; dostať sa na svetlo ↗ i fraz. 2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na jar, na jeseň, na Vianoce; hneď, okamžite na to vzápätí, bezprostredne po uskutočnení nejakého deja; prísť k lekárovi na pol deviatu; dostať voľno na tri dni; odložiť niečo na inokedy; stretneme sa až na budúci rok; na chvíľu sa zamyslieť nad niečím; preobjednať sa na iný termín 3. ▶ vyjadruje spôsob realizácie určitého deja: zamknúť dvere na dva zámky; zaviazať špagát na uzol; jazdiť na zemný plyn; kúpiť si auto na pôžičku, na lízing 4. ▶ vyjadruje mieru vo vzťahu k času a priestoru: na míle vzdialený; zastaviť sa na tri kroky od veliteľa; bude štvrť na jednu; granát vybuchol na dve siahy od nás 5. v spojení až na hovor. ▶ vyjadruje osobu, vec nezapočítanú do nejakej skupiny, množiny; syn. okrem, vyjmúc, s výnimkou: vrátili sa späť, až na jedného; dosiahli dobrý výsledok, až na malé nedostatky; všetky obrazy, až na tento, sa predali 6. ▶ vyjadruje príčinu, dôvod uskutočnenia, konania nejakého deja: zobudiť sa na zvuk budíka; poslúchnuť až na veľké naliehanie rodičov; prikývnuť na znak súhlasu; zastaviť na červenú; ochorieť na tuberkulózu; zomrieť na podchladenie 7. ▶ vyjadruje cieľ, účel nejakého deja: vec na vyhodenie nepotrebná, zbytočná, obyč. stará vec; látka na záplatu, zaplátanie; odskočiť si na toaletu; predložiť doklady na kontrolu; pripravovať si materiály na prednášku; prísť na pohovor; odcestovať na liečenie; čakať na prípoj 8. ▶ vyjadruje zreteľ: obdobie bohaté na významné udalosti; byť úspešný na trhu; vyzerala na svoj vek dobre 9. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a menách: kandidovať na prezidenta, kandidatúra na prezidenta; klopať na bránu; kričať na deti; myslieť na niekoho; nadávať na dotieravcov; poukázať na následky; pýtať sa niekoho na zdravie; sústrediť sa na hru; alergia na antibiotiká; honba na zlodejov; byť hrdý na svoj pôvod; byť háklivý na hrubé reči 10. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje prechádzanie deja z predmetu na predmet: prehadzovať sa v posteli z boka na bok; preskakovať zo strechy na strechu; prehadzovať bremeno z pleca na plece 11. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje kumuláciu určitého deja: kopiť dlžobu na dlžobu; plátať záplatu na záplatu II. s L 1. ▶ vyjadruje miesto deja, obyč. otvorené priestranstvo al. povrch predmetu: bývať na okraji mesta; ocitnúť sa na výpadovke; tráviť prázdniny na Orave; nachádzať sa na námestí; agentúra sídli na najvyššom poschodí; na hladine jazierka kvitli lekná 2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na svitaní začalo pršať; na sklonku leta prišli noví nájomníci; na prelome týždňa sa má otepliť; hneď na začiatku výpravy dostal horúčku; na konci tisícročia sa konali veľké oslavy 3. ▶ vyjadruje stav existencie al. rozvoja niečoho: byť na úrovni päťročného dieťaťa; nechať niekoho na pokoji; byť na nízkom stupni vývoja; epidémia eboly je na ústupe 4. ▶ vyjadruje cieľ, účel deja: bodovať na prostných; byť na prázdninách, na školení, na liečení 5. ▶ vyjadruje prostriedok činnosti: hrať šach na počítači; pliesť sveter na tenkých ihliciach; pískať na píšťalke; rozvážať noviny na bicykli; zarábať na hlúposti iných; byť držaný na liekoch 6. ▶ vyjadruje zreteľ: ublížiť niekomu na zdraví; získať na vážnosti 7. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a podstatných menách: lipnúť na majetku; robiť pokusy na zvieratách; vyvŕšiť sa na niekom; zúčastniť sa na otvorení výstavy; podiel na výsledkoch práce; to záleží na nás 8. ako súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ opakovaním podstatného mena pred i za predložkou vyjadruje hromadenie vecí rovnakého druhu: celý diktát bol chyba na chybe; biedny odev, záplata na záplate ◘ fraz. na blind bez prípravy, bez zabezpečenia istoty, nepoznajúc dostatočne situáciu a nevediac, čo príde, naslepo: len tak na blind niekam cestovať; ísť na blind do zahraničia za prácou; z času na čas občas ▷ na báze ↗ báza; na konto ↗ konto; na poli ↗ pole; na rozdiel od ↗ rozdiel; na skok ↗ skok; na účet ↗ účet; na ujmu ↗ ujma; na úkor ↗ úkor; na vrub ↗ vrub; na základe ↗ základ
účet 1. listina s vyjadrením finančného nároku za niečo: vystaviť účet • faktúra: predložiť faktúru, vyplatiť faktúru • zastar. počet
2. odb. zápis o stave a zmenách hospodárskych prostriedkov: bankový účet, vyčerpať účet • konto: pripísať na konto
účet, účtu m.
1. účt. dvojstranný odpočet rovnorodých účtovných prípadov: dvojstranný ú.; bežný ú.; ú. mzdy, ú. úrokov, ú. nájomného;
2. písomné vyjadrenie finančného nároku za tovar s potvrdením o jeho zaplatení: vystaviť, predostrieť niekomu ú.
● skladať ú-y (niekomu) z niečoho zodpovedať sa; mať s niekým nevyrovnané ú-y nevybavené, nevysvetlené, nevyriešené vzájomné nedorozumenie; vyrovnať, vybaviť (si) osobné, staré ú-y (s niekým) vyporiadať sa; žiť, urobiť niečo na ú. niekoho na jeho trovy, úkor, vrub;
3. hovor. suma peňazí na účte: zaplatiť, vyrovnal. ú.;
účtový príd.: ú-á osnova, ú. rozvrh, ú. register;
účtik, -a m. zdrob. expr. (Hor., Jes-á)
(jeden) účet; (bez) účtu; (k) účtu; (vidím) účet; (hej) účet!; (o) účte; (s) účtom;
(tri) účty; (bez) účtov; (k) účtom; (vidím) účty; (hej) účty!; (o) účtoch; (s) účtami;