Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

óda -y ód ž. oslavná báseň, chválospev: ó. na vlasť

● expr. → spievať ó-y na niekoho, niečo

óda ódy ód ž.

óda ódy ód ž. ⟨gr.⟩ (i na koho, na čo) 1. lit. ▶ oslavná lyrická báseň charakteristická rozjímaním, vznešenosťou, nadneseným a patetickým štýlom; syn. chválospev: ó. na hrdinu, na hrdinov; ó. na nádhernú prírodu; Hollého ódy na významné osobnosti; veľkolepá ó. básnika na slobodu; napísať ódu na mladosť, na krásu ženy
2. hud. ▶ slávnostná (zborová) veršovaná pieseň s pôvodom v antickom Grécku: ó. pre mužský zbor; na koncerte zaznela skladateľova ó. na vlasť v podaní Slovenského filharmonického zboru
3. hud. ▶ vokálna a inštrumentálna oslavná skladba pripomínajúca kantátu: ó. na deti pre klavír, zbor a orchester □ Óda na radosť záverečná časť Beethovenovej 9. symfónie d moll op. 125 so zhudobnením textu ódy Na radosť od F. Schillera, od r. 1955 hymna Európskej únie
4. expr., často iron. ▶ zveličená, zdôraznená, jednostranná chvála niekoho, niečoho, chválospev: každodenná ó. na manželku; ó. na nový automobil, počítač; uverejňovať oslavné ódy na premiéra vo vládnych novinách; Je umelcom, ktorý nepotrebuje počúvať slávnostné ódy na svoju tvorbu [...]. [InZ 2002]
◘ fraz. expr. spievať ódy na niekoho, na niečo veľmi (až prehnane) chváliť, obdivovať niekoho, niečo

óda -y ž. ‹g›

1. lit. oslavná meditatívna lyrická báseň vznešeného slohu:

● expr. spievať na niekoho ódy veľmi ho chváliť, obdivovať

2. hud. (pôvodne) stredogréc. veršovaná pieseň; (v 16. – 17. stor.) homofónna zborová pieseň deklamačného charakteru, založená na časomiere

3. hud. vokálno-inštrumentálna oslavná skladba podobná kantáte;

ódický² príd.: ó-á reč

óda, -y, ód ž. poet. druh oslavnej básne na vážnu tému;

hud. oslavná hudobná skladba

● spievať ódy na niekoho, na niečo prehnane chváliť;

ódický príd. zried.;

ódicky prísl. zried.: o. sa vyjadrovať