ísť ide idú choď!/star. iď! (obyč. smerom preč)/poď! (obyč. smerom sem) išiel/šiel išla/šla idúc idúci bud. pôjde pôjdu v zápore nejsť/neísť nejde nejdú nejdi/nechoď! nešiel nešla nedok. 1. (ako; kade; kam; ø) ▶ (o ľuďoch, o zvieratách) miernym pokrčením nohy v kolene zdvíhať a ukladať nohu pred seba, pričom sa nohy striedajú; takto sa pohybovať, presúvať sa určeným smerom; robiť kroky; syn. kráčať, uberať sa: í. krokom, peši, rýchlo; í. po chodníku, po ceste, cez les, hore kopcom; í. po špičkách ↗ i fraz.; í. v šľapajach, po stopách niekoho ↗ i fraz.; í. preč odchádzať; í. za sebou; idú jeden po druhom postupne, za sebou; už ide a) prichádza b) odchádza; dieťa išlo bosé; pes ide za pánom; svadobný sprievod šiel pomaly; tiger išiel v stopách lovcov; do kopca sa ide ťažko; deti, teraz sa ide v zástupe!; môžeš í., ak sa ti nepáči môžeš odísť; neos. ide sa mi dobre □ poďte ďalej! výzva vstúpiť do miestnosti, do bytu, domu a pod.
2. (čím; na čom) ▶ (obyč. o ľuďoch) pohybovať sa z miesta na miesto pomocou dopravného prostriedku, cestovať, viezť sa: í. autom, na aute, autobusom, loďou, na lodi, na bicykli, na koni; na zájazd sa ide letecky; vlakom sa nám išlo príjemne
3. i dok. (kam; na čo; po koho, po čo; za kým, za čím; do čoho; ø; s neurčitkom) ▶ (o ľuďoch) premiestňovať sa, premiestniť sa (peši al. dopravným prostriedkom) niekam s cieľom niečo robiť, napr. stráviť niekde čas, niečo priniesť, získať al. dosiahnuť; syn. poberať sa, pobrať sa: í. domov, do školy, do práce; í. na autobus a) na zastávku b) na stanicu; í. do divadla, na omšu, na prechádzku, na výlet; í. na obed, obedovať; í. na huby, na maliny do lesa; í. po lieky, po lekára; í. do hôr, k moru; í. navštíviť rodinu, nakúpiť; í. na pivo vypiť si pivo na mieste v pohostinskom zariadení; í. na Formana na film režiséra Formana; í. na potrebu, na záchod; í. na popravu; í. na spoveď; í. sa vyspovedať; otec išiel do nočnej; je čas í. do postele, spať; idúc zo školy, stretol starého priateľa; ľudia idú za takým tovarom chcú mať tento tovar; vieš, do čoho ideš? vieš, čo to spôsobí?; idete presne na minútu prichádzate presne; í. medzi ľudí ísť do spoločnosti; kam ideš?; í. na prvé sväté prijímanie; í. za svojím snom; í. do volieb kandidovať; í. niekomu v ústrety ↗ i fraz.; zastar. páni sa idú zabávať; (v minulosti) í. na vandrovku (o tovarišovi) ísť pracovať do zahraničných dielní, učiť sa u cudzích majstrov, vandrovať, ↗ i fraz.; í. niekam na zárobky ísť niekam pracovať, obyč. do zahraničia □ ísť, neísť? al. ísť či/alebo neísť? vyjadruje váhanie pri rozhodovaní sa; choďte/iďte v mene Božom rozlúčková formula kňaza na konci svätej omše; choď(te) v mene Božom/s [Pánom] Bohom al. zdravý choď/zdraví choďte starší pozdrav pri rozlúčke al. pri vyprevádzaní na dlhšiu cestu, dovidenia, zbohom; kam by ste (i)šli proti noci? výzva hosťovi, aby zostal prenocovať u hostiteľa
4. (kde; kam; kedy; ako) ▶ (obyč. o veciach, o javoch) pohybovať sa, presúvať sa z miesta na miesto: po diaľnici ide auto; vlak mu ide o druhej odchádza; rýchlik ide 30 minút; plat mu ide ďalej dostáva ďalej plat; kam idú naše peniaze?; tovar išiel na odbyt dobre sa predával; ide to na účet niekoho dlžnú sumu zaplatí menovaná osoba, ↗ i fraz.; vodič išiel osemdesiatkou rýchlosťou 80 km/hod.; výťažok z koncertu pôjde na charitatívne účely; Poučil som sa, že človek najradšej dáva len vlastnej krvi a nerád vidí, ak z toho má ísť aj cudziemu. [E. Farkašová]
5. (odkiaľ) ▶ (o látkach, o javoch) mať niekde začiatok, vznik, pôvod; postupovať všetkými smermi; syn. šíriť sa: od rieky ide chlad; z kuchyne ide príjemná vôňa; plač išiel od susedov pochádzal; z nosa mu ide krv tečie
6. (ø; ako) ▶ (o strojoch, o veciach a pod.) byť v náležitej činnosti; byť schopný dobrého chodu; syn. fungovať: motor ide; televízor, DVD prehrávač ešte ide; hodiny idú presne
7. (kam; kade) ▶ (o veciach) smerovať na určité miesto; viesť niekam al. niekade: balkón ide na ulicu, do dvora; chodník ide cez les, doľava; nová diaľnica nepôjde tadiaľto; parfum ide do predaja je pripravený na predaj; tento papier ide do zberu je určený do zberu; lopta išla tesne vedľa žrde; prípad ide pred súd postupuje na konanie pred súdom; ako to ide ďalej? (o texte piesne a pod.) ako to pokračuje?
8. (kam; kde; ako) ▶ prenikať, siahať po istú hranicu, dostávať sa niekam (v priestore al. v čase): vlasy mu idú do očí; dejiny mesta idú do stredoveku siahajú; jeho drzosť išla tak ďaleko, že sfalšoval zápisnicu; dlhy išli do tisícov narástli; ceny bytov išli hore stúpli; lístky išli pod cenu, predávali ich po päť eur; vyhláška nemôže í. nad rámec zákona
9. (ø; ako) ▶ (o čase) nepretržite pokračovať, postupovať; syn. plynúť, ubiehať, míňať sa: čas ide rýchlo; dni idú pomaly jeden za druhým; roky išli; život ide ďalej; ide to stále dokola opakuje sa to
10. iba 3. os. (ø; s neurčitkom) ▶ vyjadruje možnosť istého deja, pripúšťa dej, je možné; syn. dať sa: takto to ďalej nejde takto to ďalej nemôže pokračovať; to by šlo to sa dá uskutočniť; mohlo to í. aj bez kriku dalo sa to uskutočniť aj bez kriku; to (už) nejde (opraviť, zopakovať) to sa nedá (opraviť, zopakovať); okná nejdú otvoriť; ale to nejde, len tak zabudnúť na priateľov
11. i dok. (kam; za koho) ▶ vyberať si, vybrať si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu, funkciu a pod.: í. za murára; í. na štúdiá, na univerzitu; í. za kmotra, za svedka niekomu; í. do dôchodku, na dôchodok, do penzie; išla do kláštora stala sa mníškou □ ísť za niekoho vydať sa za niekoho; zastaráv. ísť na prístupky priženiť sa niekam a bývať v dome nevestiných rodičov; ísť za nevestu ísť bývať do domu ženícha, k ženíchovým rodičom
12. (komu; ø) ▶ (o činnosti) úspešne al. bez väčších ťažkostí napredovať; mať úspech, dobré výsledky, robiť pokroky: matematika mu ide dobre; obchody idú? darí sa v nich?; učenie, nič mu nejde
13. neos. ((komu) o koho, o čo) ▶ týkať sa niekoho, niečoho; záležať na niekom, na niečom: o koho, o čo ide?; ide mi o teba; o nič nejde; ide o veľkú vec; ide o dobré meno firmy; išlo mu o peniaze; ide (nám) o to, aby sa vyriešili problémy
14. ▶ (o udalosti, o časovom úseku) byť v malej, krátkej časovej vzdialenosti, blížiť sa, prichádzať: ide búrka, večer; Vianoce, sviatky idú
15. (na koho; komu) ▶ (o stave) začínať sa prejavovať: išli naňho driemoty; idú na ňu chmúrne myšlienky; ide na mňa chrípka; dieťaťu idú zúbky začínajú sa prerezávať; ide mi na chuť niečo sladké; Z tvojej otázky ide na mňa hrôza! [P. Jaroš]
16. neos. (komu na čo; komu do čoho) ▶ ako pomocné sponové sloveso vyjadruje blízky začiatok nastupujúceho stavu: ide mi na vracanie; išlo jej do plaču; ide mu na päťdesiatku bude mať päťdesiat rokov
17. (s neurčitkom) ▶ ako pomocné limitné sloveso vyjadruje blízku budúcnosť al. prípravný stav pred uskutočnením deja: idem sa vydávať, ženiť; ide byť teplo; idú sa sťahovať; nejdem odpovedať na túto otázku; nohy mi idú odmrznúť je mi veľmi zima; idem sa roztopiť a) je mi veľmi teplo b) prežívam pozitívne emócie; dieťa sa ide zblázniť za zmrzlinou; Po Tvojom odchode som sa cítila hrozne, nejdem sa o tom rozpisovať. [I. Kšiňan]; Florentský roľník stúpa ešte raz na vežu kostola, zvon sa ide ozvať. [Slo 2002]
18. hovor. (ako; komu (k čomu); komu (ako)) ▶ tvoriť súlad; byť vhodný; syn. hodiť sa, pristať: farby idú spolu; tento účes ti nejde; to nejde dokopy; tieto topánky ti idú k šatám; tí dvaja idú k sebe (o partnerskej dvojici) pristane im to byť spolu; nešlo nám to spolu (o partnerskej dvojici) nevychádzali sme dobre
◘ fraz. brať/prijímať veci tak, ako idú zmieriť sa s tým, že okolnosti, situácie bývajú priaznivé aj nepriaznivé; ide jej jazyk ako mlyn (obyč. o žene) veľa rozpráva; ide mu to na úžitok ako psovi tráva nemá to preňho nijaký význam; ide si ako kráľovná kráča hrdo, pyšne; ide si ako pán a) kráča bezstarostne b) kráča pyšne; ide to z neho ako z chlpatej deky vyjadruje sa pomaly, ťažkopádne; ide to ako hodiny/hodinky niečo funguje, prebieha bez problémov, bez chýb; ide to ako po masle/po drôte prebieha to ľahko; ide to ako v lete na saniach záležitosti postupujú ťažko, s prekážkami al. pomaly; ideš ako na zavolanie prichádzaš vhod; idú za ním ako ovce za baranom nasledujú ho bez uvažovania, zaslepene; idú za tým ako osy je o to veľký záujem; ísť ako baran proti múru/proti stene tvrdohlavo presadzovať svoj názor, konať nerozumne, bez ohľadu na celkovú situáciu; ísť ako barani niekam správať sa pasívne, neprejavovať vlastnú vôľu; ísť ako husár kráčať rovno, vystreto; ísť ako na kravách (najmä o dopravnom prostriedku) pohybovať sa veľmi pomaly; ísť ako s hnojom ísť al. viezť niečo veľmi pomaly; jazyk mu ide ako mlyn rýchlo rozpráva; ústa jej idú ako namastené veľa a rýchlo rozpráva; ale choď! výraz nedôvery, odmietania a pod.; žart. ešte mi môžeš ísť po pivo/po cigarety si mladý, mladší ako ja, mal by si ma poslúchať; hrub. choď do hajzla! a) výraz nesúhlasu, odmietnutia b) choď preč, zmizni c) neotravuj, daj pokoj!; hrub. choď do riti zahrešenie vyjadrujúce zlosť, hnev, rozhorčenie; choď do toho! výzva, povzbudenie k činnosti; choď dofrasa/dokelu/dočerta/dopekla/niekam! mierne zahrešenie vyjadrujúce zlosť, hnev, rozhorčenie, nesúhlas; choď [mi] z cesty! uhni, neprekážaj!; choď od toho! výzva, varovanie pred niečím; expr. choď [s tým] do kelu! výraz nesúhlasu, odmietnutia, daj pokoj!, prestaň!; iď/choď mi z očí! odíď!; ide do tuhého situácia je veľmi vážna; ide ho rozhodiť od hnevu/od zlosti al. ide puknúť od hnevu/zlosti veľmi sa hnevá; ide chýr/zvesť al. chýry/zvesti idú hovorí sa, že...; ide ju (ho, ich) očami zjesť prekvapene, s obdivom a pod. niekoho, niečo pozorovať; ide, kam ho oči povedú/zavedú ide bez cieľa; ide mi hlava prasknúť [od bolesti, od starostí] a) veľmi ma bolí b) veľmi sa trápim; zastar. ide mu chýr do ďaleka je ďaleko známy; ide mu karta a) vyhráva b) darí sa mu, je úspešný; ide mu o kožu/o hlavu/o krk/o život nachádza sa vo veľmi nebezpečnej situácii; ide mu to na nervy znervózňuje ho to; ide si jazyk dolámať ťažko vyslovuje nezvyčajné slová; ide to ako-tak nevyvíja sa to veľmi dobre, postupuje to s ťažkosťami; ide to na účet/na úkor niekoho, niečoho má to prednosť pred niekým, pred niečím, a preto niekto bude poškodený, ukrátený al. niečomu sa nedostane náležitá pozornosť; ide to s ním dolu vodou/dolu kopcom/dolu z kopca jeho stav sa zhoršuje, upadá; ide z neho strach je strašný, treba sa ho báť; ideme na to al. neos. ide sa na to al. ide sa na vec výzva k činnosti; ideš ho! výraz vyháňania, odmietania niekoho; ideš na to dobre postupuješ správne; idú ho mrle zožrať a) je veľmi netrpezlivý b) je veľmi nervózny; ísť [až] na doraz vydať zo seba všetko, všetku silu, robiť niečo do úplného vyčerpania; ísť až na kraj sveta odísť, odcestovať veľmi ďaleko; ísť cestou ľahšieho/menšieho odporu vybrať si jednoduchšie riešenie; ísť cez mŕtvoly byť bezohľadný; kniž. ísť do Canossy byť prinútený ustúpiť, ponižujúco odprosiť niekoho; ísť do dôsledkov postupovať podľa pevných zásad, neuplatňujúc výnimky; ísť do hĺbky pri opise smerovať k podstate, k jadru; ísť do niečoho/všetkého hŕ al. byť taký hŕ púšťať sa do niečoho (konkrétneho) al. do všetkého neuvážene, unáhlene, bezhlavo; byť nerozvážny, neuvážlivý; ísť do niečoho s rozvahou púšťať sa do niečoho po zvážení, obozretne; ísť do peňazí byť finančne nákladný; ísť do podrobností opisovať niečo podrobne, zachádzať do podrobností, detailov; ísť do Spiša al. ísť na ucho pobrať sa spať; ísť do šírky uvádzať, zapájať rôznorodé informácie viac alebo menej súvisiace s opisovaným javom; ísť hlavou proti múru konať nerozvážne; ísť k duhu niekomu prinášať osoh, úžitok, prospech (najmä zdravotný); ísť k lopate začať robiť hrubú, nekvalifikovanú prácu (obyč. za trest); ísť k niekomu na koberec/na koberček byť predvolaný pred vyššie postaveného pracovníka a vypočuť si pokarhanie al. napomenutie; ísť k oltáru s niekým vydávať sa za niekoho (zriedkavo i ženiť sa); ísť kadeľahšie odísť preč, ujsť, stratiť sa; ísť míľovými krokmi veľmi rýchlo napredovať; ísť na dračku (o tovare) rýchlo sa míňať; ísť na istotu/naisto používať osvedčené postupy, neriskovať, neexperimentovať; ísť na koreň veci skúmať podstatu javu; ísť na kúsok reči zájsť na debatu; ísť na niečo s rozumom/s fígľom konať s rozmyslom, vtipne; ísť na niekoho, na niečo zhurta postupovať prudko, rázne; ísť na niekoho peknými rečami snažiť sa presvedčiť niekoho, aby konal určitým spôsobom, lákať niekoho do niečoho; ísť na ostro konať bez predchádzajúceho skúšania; žart. ísť na vandrovku ísť do zahraničia získať (pracovné, študijné a iné) skúsenosti; ísť na vohľady (o mladom mužovi) ísť na návštevu do domu dievčaťa; ísť na výzvedy ísť zistiť niečo; ísť niekam na skusy ísť na určité miesto al. miesta (často do zahraničia) získať skúsenosti; ísť sa pozrieť, zistiť, ako sa veci robia inde; ísť niekoho zjesť [z/od lásky, radosti] veľmi niekoho milovať, veľmi sa z niekoho tešiť; ísť niekomu po krku prenasledovať niekoho; snažiť sa získať informácie proti niekomu; ísť niekomu v pätách sledovať niekoho; ísť niekomu v ústrety podporovať niekoho, pomáhať niekomu; ísť po niekom a) v poradí nasledovať po niekom b) sledovať al. prenasledovať niekoho c) snažiť sa získať niečiu priazeň, obyč. človeka opačného pohlavia; ísť po špičkách pohybovať sa potichu; ísť po žobraní/po pýtaní ísť žobrať; vyjadruje obavy z možnej chudoby; expr. ísť pod nôž podstúpiť operáciu; ísť príkladom byť vzorom pre niekoho; ísť proti prúdu vzoprieť sa bežným, tradičným názorom, postaviť sa proti konvenciám; ísť [rovno] za nosom ísť, kráčať priamo, rovno; ísť ruka v ruke s niekým, s niečím postupovať zhodne; vyskytovať sa spolu, spolupôsobiť; ísť s bubnom na zajace/na vrabce a) predčasne prezrádzať niečo b) s krikom, nápadne niečo robiť; ísť s dobou/s duchom času/s duchom doby/s módou prispôsobovať sa súčasnosti, móde a pod.; ísť s kožou na trh riskovať; ísť s niekým do postele mať s niekým (nezáväzný) pohlavný styk; ísť sa popučiť od smiechu veľmi sa smiať; ísť sa prepadnúť od hanby veľmi sa hanbiť; ísť sa zblázniť/zošalieť od radosti/od žiaľu veľmi sa tešiť, smútiť; ísť [sám] proti sebe správať sa v rozpore so svojím (predchádzajúcim) tvrdením al. so svojimi zásadami; ísť si na niekom, na niečom oči vyočiť/nechať al. oči mu išli z jamôk vyskočiť veľmi sa začudoval; ísť si oči vyplakať [od žiaľu] veľmi smútiť; ísť [si] po svojom ísť za svojimi povinnosťami al. kto kam chce; ísť [si] svojou [vlastnou] cestou konať podľa svojich zásad; ísť [slepo] za svojím cieľom postupovať bez ohľadu na prekážky; ísť so zvesenou hlavou byť sklamaný, nešťastný; ísť svetom opustiť domov; ísť tam, kam aj králi chodia pešo ísť na toaletu; ísť v čerty odísť preč (na neznáme miesto); ísť v šľapajach/po stopách niekoho nasledovať niekoho v činnosti, v názoroch a pod., napodobňovať niekoho; ísť vyšliapanou cestou/po vychodených cestičkách/po vyšliapaných cestách konať overeným, zaužívaným spôsobom, nehľadať nové riešenia; ísť z nohy na nohu kráčať pomaly; ísť za hlasom [svojho] srdca konať podľa citu, riadiť sa citom; ísť za mreže dostať sa do väzenia; išla z ruky do ruky a) (o žene, o dievčati) stále tancovala b) (o knihe) mnohí ju čítali; išlo mu srdce puknúť/odpadnúť [od žiaľu/od ľútosti] bol veľmi smutný, bolo mu niečo veľmi ľúto; išlo mu to od srdca/z duše bol úprimný; išlo to hladko uskutočnilo sa to bez problémov; išlo to po starom prebiehalo to známym, zaužívaným spôsobom; každý išiel svojou stranou rozišli sa; ledva mu to ide dolu hrdlom nechutí mu; majetok išiel dolu vodou ľahkomyseľne ho premárnili, utratili; môcť si ísť pískať výraz rezignácie, teraz sa už nedá nič robiť; mráz mi ide po chrbte a) pociťujem chlad b) pociťujem strach, hrôzu a pod.; nechoď mi na oči! neukazuj sa mi, nechcem ťa vidieť!; nejde mi to na rozum neviem si spomenúť; nejde mu to do hlavy a) nechápe to b) nemôže sa to naučiť; nejde mu to z hlavy stále na to myslí; nič mu nejde do hlavy je nechápavý; niekto, niečo mu ide krkom má niekoho, niečoho dosť; oči mu idú krížom a) škúli b) má neistý pohľad od opitosti; oči mu išli z jamôk vyskočiť al. ide ju (ho, ich) očami zjesť prekvapene, s obdivom a pod. niekoho, niečo pozorovať; poďme k veci začnime sa zaoberať daným problémom, neodbočujme od témy; robota mu ide od ruky/jedna radosť pracuje šikovne, plynulo, rýchlo; s tým na mňa nechoď(te)! a) s tým ma nezastrašíš (nezastrašíte)! b) týmto ma nepresvedčíš (nepresvedčíte)!; slová mu nešli na jazyk ťažko sa vyjadroval; spánok mi nejde na oči nemôžem zaspať; šiel by na kraj sveta za niekým, za niečím nevzdáva sa niekoho, niečoho, chce niekoho, niečo veľmi získať; to ide mimo mňa táto záležitosť sa ma netýka, nemám s tým nič spoločné; všetko išlo dolu hrdlom všetok majetok sa prepil; všetko mi ide naopak nedarí sa mi; zvesť išla z úst do úst správa sa šírila (ústnym podaním) ◘ parem. aký išiel, takého stretol ľudia s rovnakými (obyč. negatívnymi) vlastnosťami sa priťahujú; aký išiel, takú našiel nájsť si partnerku s rovnakými, obyč. negatívnymi vlastnosťami; keď je somárovi/koze dobre, ide na ľad tancovať [a zlomí si nohu] človek si niekedy vlastnou vinou, ľahkomyseľnosťou spôsobí ťažkosti, nepríjemnosti; keď nejde hora k Mohamedovi, musí ísť Mohamed k hore keď nechce niečo urobiť jeden (z partnerov), musí to urobiť druhý; ľahko prišlo, ľahko išlo čo sa bez námahy nadobudne, obyčajne sa aj rýchlo minie; láska ide cez žalúdok zaľúbenosť je závislá od dobrého jedla, hmotných podmienok a blahobytu