ísť, ide, idú; išiel, išla, išlo i šiel, šla, šlo;
rozk. iď, choď (obyč. smerom preč), poď (smerom sem); bud. pôjde, pôjdu;
zápor. nejsť, nejde, nejdú; nešiel;
rozk. nejdi, neiď, nechoď nedok., v niektorých významoch a spojeniach, najmä v min. čase i dok.
1. pohybovať sa robením krokov, kráčať, uberať sa (o ľuďoch a zvieratách): ísť pešo, krokom, pomaly, rýchle; kôň ide krokom; ísť po ceste, lesom, mestom; ísť po jednom, v rade; ide ako opitý tacká sa; ide ako husár rovno, vystretý; ide si ako pán a) bezstarostne; b) pyšne kráča; ísť niekomu v pätách stále sprevádzať, sledovať niekoho; ísť okolo niekoho, niečoho ako slepý nevšímať si, prehliadať niekoho al. niečo; ísť z nohy na nohu, z kroka na krok pomaly
● ísť v šľapajach niekoho, po stopách niekoho nasledovať, napodobňovať, pokračovať v činnosti niekoho; ísť (si) svojou cestou konať podľa svojho presvedčenia, samostatne; ísť vyšliapanou cestou konať, pracovať starým spôsobom; ísť proti prúdu stavať sa proti bežným názorom, proti konvencii; ísť s dobou, s duchom času prispôsobovať sa dobe; ísť za hlasom (svojho) srdca konať podľa svojho citu; ísť cez mŕtvoly bezohľadne odstraňovať prekážky; ísť až na kraj sveta za niečím nevzdávať sa niečoho, chcieť to dosiahnuť za každú cenu; ísť (slepo) za svojím cieľom nedbať na prekážky; ľudia idú za tým slepo chcú to mať; idú za tým ako osy je o to veľký záujem; ľudia idú za takým tovarom páči sa im, ide na odbyt; ísť niekomu v ústrety pomáhať; hovor. ísť niekomu poruke pomáhať; ísť ruka v rukáve s niekým, s niečím patriť spolu, nevyhnutne nasledovať za sebou; ľud ide s vládou súhlasí s ňou; išiel by do ohňa za niekoho o oddanom, vernom človeku; ísť do niečoho s rozvahou púšťať sa, dávať sa do niečoho po uvážení; hovor. ísť na niečo s rozumom, s fígľom rozumne, s rozmyslom al. vtipne si počínať; ísť pod zem zomrieť; zdraví choďte, choďte spánombohom! pozdrav odchádzajúcemu; môžeš ísť (ak sa ti nepáči) môžeš odísť; iď mi z očí! odíď! (v rozčúlení); nechoď mi na oči! nechcem ťa ani vidieť; hovor. žart. ísť kadeľahšie ujsť; ísť rovno za nosom priamo; hovor. ísť na niekoho (s niečím) napádať niekoho, príkro vystupovať proti niekomu; s tým na mňa nechoď! s tým ma nezastrašuj!; poďme ďalej! pokračujme (-te); poďme k veci! neodbočujme (-te); ide sa! začnime, poďme!; poď ho vnohy dal sa na útek; ísť na niekoho zhurta napádať, zastrašovať ho; ísť k oltáru s niekým vydávať sa (zriedkavejšie ženiť sa); ísť s bubnom na zajace predčasne niečo prezradiť, robiť zbytočný poplach;
2. (kam, na čo, po čo, kraj i pre čo; s neurč.) poberať sa, pobrať sa niekam s určitým cieľom (pešo al. dopravným prostriedkom): ísť do školy, do divadla, na koncert, na návštevu, ísť na prechádzku, na výlet, na poľovku; ísť na svadbu, na pohreb; ísť do väzenia; ísť na pole; ísť po vodu, na vodu doniesť; ísť na drevo doviezť; ísť na huby, na jahody zbierať a doniesť; ísť na hrušky, na jablká oberať, trhať; ísť na trávu nakosiť, natrhať; ísť na ryby chytať; ísť na pivo a) vypiť si ho na mieste, obyč. v hostinci; b) doniesť; ísť na obed naobedovať sa; ísť niekomu po pivo, po obed doniesť; ísť po lekára zavolať ho k chorému; ísť na smrť, na popravu; hovor. ísť do postele ležať al. spať; ísť na potrebu, na stranu, na záchod; ísť na vohľady chlapec za dievčaťom; ísť medzi ľudí, medzi svet do spoločnosti; ísť kosiť trávu, ísť niekoho navštíviť, ísť spať; ísť po žobraní, po pýtaní žobrať; ísť svetom opustiť domov, vlasť
● hovor. žart. ešte mi môžeš ísť po tabak, po cigarety si mladý, mladší ako ja; ľud. ísť na prístupky priženiť sa;
3. (obyč. o ľuďoch) pohybovať sa z miesta na miesto na nejakom dopravnom prostriedku, viezť sa, cestovať: ísť vlakom, vozom, autom, loďou, koňmo, na vlaku, na voze, na aute, na lodi, na koni, na bicykli; ísť po mori cestovať loďou; ísť do Tatier, na Krym; ísť na voloch, na koňoch, na kravách viezť sa na voze ťahanom volmi, koňmi, kravami
● hovor. žart. al. iron. ide ako na kravách pomaly;
4. (obyč. o veciach) pohybovať sa z miesta na miesto, smerovať niekam: auto, voz, autobus ide; loď ide (plnou parou); vlak ide o piatej; ide sprievod, pohreb; list ide poštou; spis ide úradnou cestou
● zvesť išla z úst do úst šírila sa; chýr ide o ňom hovorí sa; ide mu chýr ďaleko je známy; išla z ruky do ruky stále tancovala; kniha išla z ruky do ruky a) podávali si ju; b) mnohí ju čítali; ide to s ním dolu kopcom jeho stav, situácia sa zhoršuje; majetok išiel dolu vodou premárnili ho, ľahkomyseľne utratili; všetko išlo dolu hrdlom prepil majetok; ledva mu to ide dolu hrdlom nechutí mu jesť; hovor. plat mu ide ďalej dostáva ho; roky idú míňajú sa; hovor. ceny idú hore stúpajú, zvyšujú sa; ľahko prišlo, ľahko išlo (prísl.) čo ľahko, bez práce nadobudli, to ľahko utratili, premárnili; hovor. oči mu idú krížom a) škúli; b) má neistý pohľad od opilosti; ide mi mráz po tele, po chrbte (od hrôzy, od strachu); ísť do predaja o tovare pripravenom na predaj; ísť do zberu o predmetoch určených pre zber; ísť na odbyt, hovor. na dračku ľahko a rýchlo sa predávať;
5. byť v činnosti, fungovať (o mechanizmoch): hodiny idú (presne); stroj ide hladko; mlyn ide naprázdno; továrne idú sú v chode, pracuje sa v nich
● hovor. ústa jej idú (ako namastené) veľa a rýchlo rozpráva;
6. dariť sa, vyvíjať sa, diať sa, konať sa: ide mi to dobre, zle, pomaly; práca mu ide; ide to darí sa; ako ti ide? ako sa ti darí práca?; všetko išlo hladko; učenie mu nejde ťažko sa učí; nič mi nejde nedarí sa mi; hovor.: ide mu darí sa mu (hmotne); obchod (dobre) ide prosperuje; tovar (dobre) ide míňa sa; ide mu karta vyhráva
● všetko mi ide naopak nedarí sa mi, robota mu ide od ruky šikovne, rýchlo robí; ide mu to ako v lete na saniach zle; ide to ako po masle, ako po šnúre dobre, podľa plánu; hovor. to mu ide po srsti lahodí mu, je mu po vôli; život ide ďalej pokračuje, nedá sa ničím zastaviť; a tak to ide do nekonečna stále sa opakuje; ide do tuhého, do živého situácia je vážna, rozhodujúca; ísť na úkor niečoho mať prednosť pred niečím, čo bude preto poškodené, ukrátené;
7. smerovať na určité miesto, viesť niekam al. niekade: okno ide do dvora; cesta ide poľom, vrchom, rovno;
8. prenikať, zasahovať, dostávať sa niekam: voda mu ide po členky siaha; ísť do dôsledkov, do podrobností, až na koreň vecí; ísť do hĺbky rozoberať, chápať vec hlboko; ísť do šírky; jeho odvaha išla tak ďaleko, že... siahala; hovor. dlhy išli do tisícov;
9. vmestiť sa, vojsť sa do niečoho: Koľko vás ide do pol kila? (Botto); hovor. na kilo ide desať hrušiek
● hovor. to mi nejde do hlavy tomu nerozumiem; nič mu nejde do hlavy je nechápavý;
10. vychádzať z niečoho: z hrncov ide dobrá vôňa; z nosa mu ide krv tečie
● to mu nejde (ide) od srdca, zo srdca nie je to (je to) úprimné;
11. (za koho, kam) vybrať si, voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu: ísť za učiteľa, za lekára, za učňa, za paholka, za ošetrovateľku; ísť za kmotra, za svedka; ísť k vojsku, k divadlu, ísť na remeslo, na štúdia, na univerzitu; ísť do služby, do škôl; ísť do kláštora, do civilu
● ísť za niekoho vydať sa; išla zaňho z lásky;
12. neos. ide, išlo, pôjde (o čo, o koho, komu o čo) vec sa týka niečoho, niekoho, je reč o niečom, o niekom; záleží na niečom, na niekom, niečo je v hre: O čo ide? O koho ide? Ide o teba; ide o veľkú vec; ide o česť, o dobré meno, o zdravie, o život; ide nám o kožu, o hlavu, o všetko; ide mu o peniaze;
13. vyjadruje blízky začiatok nejakej činnosti al. stavu, približovanie al. nastávanie nejakého deja al. stavu: ide zima, dážď, búrka; ide mu na štrnásty rok; idú naňho driemoty, ide naňho spánok; ide na mňa mdloba; ide mu do plaču, do smiechu; ide mu chuť na niečo; ide mu niečo na chuť; hovor. idú mu sliny (slinky) na niečo má chuť; hovor. ide mu na vracanie dráždi ho na v.;
14. hovor. (s neurč.) vo funkcii pomocného slovesa vyjadruje blízkosť nejakého deja, hodlať, chystať sa niečo urobiť: ideme stavať; idú sa riešiť ťažké problémy; idem sa ženiť, vydávať
● ide mi hlava prasknúť (od bolesti, od starostí); išlo mi srdce puknúť, odpadnúť (od žiaľu, od ľútosti); ide sa zblázniť, zošalieť (od radosti, od žiaľu); ide sa rozpučiť (od smiechu, od jedu); ide ho rozhodiť (od hnevu); išla si oči vyplakať (od žiaľu) išli mu oči vypadnúť, vyskočiť (od závisti, od zvedavosti); išiel si oči vyočiť, išiel na tom oči nechať uprene sa díval;
15. hovor. hodiť sa k niečomu, slušať, pristať: farby idú k sebe, spolu; to ide jedno k druhému;
16. hovor. v rozk. iď, iďte, choď, choďte (vyslovené s osobitnou intonáciou) vyjadruje nedôveru al. odmietnutie: ale iď!, ale choď! a) naozaj?; b) daj pokoj!, nie; iďže ho!, iďže ho v čerty!, choď do pekla, do čerta, v čerty!, ideš (mi) ho! daj pokoj!, odíď!