Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

ísť ide idú iď!/choď! (smerom preč)/poď! (smerom sem) idúc (i)šiel bud. pôjde pôjdu zápor nejsť nejde nejdú nejdi!/nechoď! nešiel nedok.

1. (o ľuďoch a zvieratách) pohybovať sa robením krokov, kráčať: í. pešo, krokom, í. po ceste, do kopca, v zástupe; ide sa mu dobre; už ide a) prichádza b) odchádza; í. za niekým i pren. (i za niečím) nasledovať ho ako stúpenec; í. z cesty i pren. ustúpiť; í. niekomu v ústrety i fraz. podporovať ho; í. ruka v ruke s niekým i fraz. (i s niečím) postupovať jednotne; í. v šľapajach, po stopách niekoho i fraz. nasledovať ho

2. i dok. (o človeku) pob(e)rať sa s úmyslom dosiahnuť istý cieľ: í. do práce, na koncert, zo školy; í. tancovať, spať; í. po lekára, po vodu; í. na dovolenku; í. na huby; í. za niekým s prosbou;

pren. í. na niekoho s fígľom, s podfukom, zhurta

3. (obyč. o ľuďoch) viezť sa, cestovať: í. vlakom, lietadlom, í. na bicykli

4. (o veciach, javoch) pohybovať sa (význ. 1): auto ide (po ceste); vlak mu ide o dvoch odchádza; í. sedemdesiatkou; z nosa mu ide krv tečie; z kuchyne ide vôňa vychádza; dieťaťu idú zuby prerezávajú sa;

pren.: zvesť, chýr ide šíri sa; mráz ide po tele (od strachu); ceny idú hore stúpajú; hovor. plat mu ide ďalej vyplácajú mu ho

5. byť v činnosti, fungovať: hodinky idú (presne, ticho)

6. smerovať, viesť: cesta ide dolinou

7. siahať, zasahovať, dostávať sa: voda mu ide po pás;

pren.: í. do dôsledkov, do podrobností, na koreň veci; í. do hĺbky podrobne rozoberať

8. (o čase) plynúť (význ. 2): roky idú

9. voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu ap.: í. za riaditeľa, í. za svedka; í. k vojsku, í. do civilu, do penzie; í. na vysokú školu; í. študovať;

pren. í. za niekoho vydať sa

10. dariť sa (význ. 1): nemčina mu ide, obchody nejdú, robota mu ide rýchlo

11. je možné, dá sa: tak to ďalej nejde; to nejde nedá sa to

12. ako sponové sloveso vyj. začiatočnú fázu stavu: ide noc; ide naňho spánok; neos. išlo mu na piaty rok; ide mu do plaču

13. hovor. ako limitné sloveso (s neurč.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja: neos. ide ho rozhodiť (od zlosti)

14. neos. ide o niečo, o niekoho týka sa; záleží na čom, na kom: pokiaľ ide o otca, ...; ide o samozrejmosť; ide mu o úspech; o mňa nejde

15. hovor. hodiť sa2, pristať: farby idú spolu; tento účes ti nejde

16. hovor. choď(te)! iď(te)! v platnosti cit. vyj. odmietnutie al. pochybnosť: choď(te) s takým riešením! ale choď(te)! a) nie b) naozaj?

ide to ako po masle, po drôte ľahko; ide to ako v lete na saniach pomaly; í. príkladom; í. k veci neodbočovať; í. na koreň veci skúmať podstatu; í. kade ľahšie ujsť, stratiť sa; expr. í. cez mŕtvoly byť bezohľadný; í. svojou, vlastnou → cestou; nejde mu to do hlavy nechápe to; ide to s ním dolu kopcom, dolu vodou jeho stav sa zhoršuje; ide do tuhého situácia je vážna; í. na odbyt, na dračku míňať sa; í. si → oči vyočiť; ide, kde ho oči vedú bez cieľa; robota (mu) ide od ruky šikovne; expr. ide mu o krk o život, o budúcnosť; í. → hlavou proti múru; í. s → bubnom na zajace; expr. choď(te) dočerta, v čerty, do kelu! odíď(te)! choď, iď mi z očí! zmizni!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ísť ide idú iď/choď! poď! išiel/šiel bud. pôjde pôjdu idúc nedok.

ísť ide idú choď, star. iď! (obyč. smerom preč), poď! (obyč. smerom sem) išiel/šiel išla/šla idúc idúci bud. pôjde pôjdu v zápore nejsť/neísť nejde nejdú nejdi/nechoď! nešiel nešla nedok.


*vyvenčiťspráv. ísť von (so psom)

ísť ide idú choď!/star. iď! (obyč. smerom preč)/poď! (obyč. smerom sem) išiel/šiel išla/šla idúc idúci bud. pôjde pôjdu v zápore nejsť/neísť nejde nejdú nejdi/nechoď! nešiel nešla nedok. 1. (ako; kade; kam; oslash;) ▶ (o ľuďoch, o zvieratách) miernym pokrčením nohy v kolene zdvíhať a ukladať nohu pred seba, pričom sa nohy striedajú; takto sa pohybovať, presúvať sa určeným smerom; robiť kroky; syn. kráčať, uberať sa: í. krokom, peši, rýchlo; í. po chodníku, po ceste, cez les, hore kopcom; í. po špičkáchi fraz.; í. v šľapajach, po stopách niekohoi fraz.; í. preč odchádzať; í. za sebou; idú jeden po druhom postupne, za sebou; už ide a) prichádza b) odchádza; dieťa išlo bosé; pes ide za pánom; svadobný sprievod šiel pomaly; tiger išiel v stopách lovcov; do kopca sa ide ťažko; deti, teraz sa ide v zástupe!; môžeš í., ak sa ti nepáči môžeš odísť; neos. ide sa mi dobrepoďte ďalej! výzva vstúpiť do miestnosti, do bytu, domu a pod.
2. (čím; na čom) ▶ (obyč. o ľuďoch) pohybovať sa z miesta na miesto pomocou dopravného prostriedku, cestovať, viezť sa: í. autom, na aute, autobusom, loďou, na lodi, na bicykli, na koni; na zájazd sa ide letecky; vlakom sa nám išlo príjemne
3. i dok. (kam; na čo; po koho, po čo; za kým, za čím; do čoho;
oslash;; s neurčitkom) ▶ (o ľuďoch) premiestňovať sa, premiestniť sa (peši al. dopravným prostriedkom) niekam s cieľom niečo robiť, napr. stráviť niekde čas, niečo priniesť, získať al. dosiahnuť; syn. poberať sa, pobrať sa: í. domov, do školy, do práce; í. na autobus a) na zastávku b) na stanicu; í. do divadla, na omšu, na prechádzku, na výlet; í. na obed, obedovať; í. na huby, na maliny do lesa; í. po lieky, po lekára; í. do hôr, k moru; í. navštíviť rodinu, nakúpiť; í. na pivo vypiť si pivo na mieste v pohostinskom zariadení; í. na Formana na film režiséra Formana; í. na potrebu, na záchod; í. na popravu; í. na spoveď; í. sa vyspovedať; otec išiel do nočnej; je čas í. do postele, spať; idúc zo školy, stretol starého priateľa; ľudia idú za takým tovarom chcú mať tento tovar; vieš, do čoho ideš? vieš, čo to spôsobí?; idete presne na minútu prichádzate presne; í. medzi ľudí ísť do spoločnosti; kam ideš?; í. na prvé sväté prijímanie; í. za svojím snom; í. do volieb kandidovať; í. niekomu v ústretyi fraz.; zastar. páni sa idú zabávať; (v minulosti) í. na vandrovku (o tovarišovi) ísť pracovať do zahraničných dielní, učiť sa u cudzích majstrov, vandrovať, ↗ i fraz.; í. niekam na zárobky ísť niekam pracovať, obyč. do zahraničia □ ísť, neísť? al. ísť či/alebo neísť? vyjadruje váhanie pri rozhodovaní sa; choďte/iďte v mene Božom rozlúčková formula kňaza na konci svätej omše; choď(te) v mene Božom/s [Pánom] Bohom al. zdravý choď/zdraví choďte starší pozdrav pri rozlúčke al. pri vyprevádzaní na dlhšiu cestu, dovidenia, zbohom; kam by ste (i)šli proti noci? výzva hosťovi, aby zostal prenocovať u hostiteľa
4. (kde; kam; kedy; ako) ▶ (obyč. o veciach, o javoch) pohybovať sa, presúvať sa z miesta na miesto: po diaľnici ide auto; vlak mu ide o druhej odchádza; rýchlik ide 30 minút; plat mu ide ďalej dostáva ďalej plat; kam idú naše peniaze?; tovar išiel na odbyt dobre sa predával; ide to na účet niekoho dlžnú sumu zaplatí menovaná osoba, ↗ i fraz.; vodič išiel osemdesiatkou rýchlosťou 80 km/hod.; výťažok z koncertu pôjde na charitatívne účely; Poučil som sa, že človek najradšej dáva len vlastnej krvi a nerád vidí, ak z tohoísť aj cudziemu. [E. Farkašová]
5. (odkiaľ) ▶ (o látkach, o javoch) mať niekde začiatok, vznik, pôvod; postupovať všetkými smermi; syn. šíriť sa: od rieky ide chlad; z kuchyne ide príjemná vôňa; plač išiel od susedov pochádzal; z nosa mu ide krv tečie
6. (oslash;; ako) ▶ (o strojoch, o veciach a pod.) byť v náležitej činnosti; byť schopný dobrého chodu; syn. fungovať: motor ide; televízor, DVD prehrávač ešte ide; hodiny idú presne
7. (kam; kade) ▶ (o veciach) smerovať na určité miesto; viesť niekam al. niekade: balkón ide na ulicu, do dvora; chodník ide cez les, doľava; nová diaľnica nepôjde tadiaľto; parfum ide do predaja je pripravený na predaj; tento papier ide do zberu je určený do zberu; lopta išla tesne vedľa žrde; prípad ide pred súd postupuje na konanie pred súdom; ako to ide ďalej? (o texte piesne a pod.) ako to pokračuje?
8. (kam; kde; ako) ▶ prenikať, siahať po istú hranicu, dostávať sa niekam (v priestore al. v čase): vlasy mu idú do očí; dejiny mesta idú do stredoveku siahajú; jeho drzosť išla tak ďaleko, že sfalšoval zápisnicu; dlhy išli do tisícov narástli; ceny bytov išli hore stúpli; lístky išli pod cenu, predávali ich po päť eur; vyhláška nemôže í. nad rámec zákona
9. (
oslash;; ako) ▶ (o čase) nepretržite pokračovať, postupovať; syn. plynúť, ubiehať, míňať sa: čas ide rýchlo; dni idú pomaly jeden za druhým; roky išli; život ide ďalej; ide to stále dokola opakuje sa to
10. iba 3. os. (oslash;; s neurčitkom) ▶ vyjadruje možnosť istého deja, pripúšťa dej, je možné; syn. dať sa: takto to ďalej nejde takto to ďalej nemôže pokračovať; to by šlo to sa dá uskutočniť; mohlo to í. aj bez kriku dalo sa to uskutočniť aj bez kriku; to (už) nejde (opraviť, zopakovať) to sa nedá (opraviť, zopakovať); okná nejdú otvoriť; ale to nejde, len tak zabudnúť na priateľov
11. i dok. (kam; za koho) ▶ vyberať si, vybrať si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu, funkciu a pod.: í. za murára; í. na štúdiá, na univerzitu; í. za kmotra, za svedka niekomu; í. do dôchodku, na dôchodok, do penzie; išla do kláštora stala sa mníškou □ ísť za niekoho vydať sa za niekoho; zastaráv. ísť na prístupky priženiť sa niekam a bývať v dome nevestiných rodičov; ísť za nevestu ísť bývať do domu ženícha, k ženíchovým rodičom
12. (komu;
oslash;) ▶ (o činnosti) úspešne al. bez väčších ťažkostí napredovať; mať úspech, dobré výsledky, robiť pokroky: matematika mu ide dobre; obchody idú? darí sa v nich?; učenie, nič mu nejde
13. neos. ((komu) o koho, o čo) ▶ týkať sa niekoho, niečoho; záležať na niekom, na niečom: o koho, o čo ide?; ide mi o teba; o nič nejde; ide o veľkú vec; ide o dobré meno firmy; išlo mu o peniaze; ide (nám) o to, aby sa vyriešili problémy
14. ▶ (o udalosti, o časovom úseku) byť v malej, krátkej časovej vzdialenosti, blížiť sa, prichádzať: ide búrka, večer; Vianoce, sviatky idú
15. (na koho; komu) ▶ (o stave) začínať sa prejavovať: išli naňho driemoty; idú na ňu chmúrne myšlienky; ide na mňa chrípka; dieťaťu idú zúbky začínajú sa prerezávať; ide mi na chuť niečo sladké; Z tvojej otázky ide na mňa hrôza! [P. Jaroš]
16. neos. (komu na čo; komu do čoho) ▶ ako pomocné sponové sloveso vyjadruje blízky začiatok nastupujúceho stavu: ide mi na vracanie; išlo jej do plaču; ide mu na päťdesiatku bude mať päťdesiat rokov
17. (s neurčitkom) ▶ ako pomocné limitné sloveso vyjadruje blízku budúcnosť al. prípravný stav pred uskutočnením deja: idem sa vydávať, ženiť; ide byť teplo; idú sa sťahovať; nejdem odpovedať na túto otázku; nohy mi idú odmrznúť je mi veľmi zima; idem sa roztopiť a) je mi veľmi teplo b) prežívam pozitívne emócie; dieťa sa ide zblázniť za zmrzlinou; Po Tvojom odchode som sa cítila hrozne, nejdem sa o tom rozpisovať. [I. Kšiňan]; Florentský roľník stúpa ešte raz na vežu kostola, zvon sa ide ozvať. [Slo 2002]
18. hovor. (ako; komu (k čomu); komu (ako)) ▶ tvoriť súlad; byť vhodný; syn. hodiť sa, pristať: farby idú spolu; tento účes ti nejde; to nejde dokopy; tieto topánky ti idú k šatám; tí dvaja idú k sebe (o partnerskej dvojici) pristane im to byť spolu; nešlo nám to spolu (o partnerskej dvojici) nevychádzali sme dobre
fraz. brať/prijímať veci tak, ako idú zmieriť sa s tým, že okolnosti, situácie bývajú priaznivé aj nepriaznivé; ide jej jazyk ako mlyn (obyč. o žene) veľa rozpráva; ide mu to na úžitok ako psovi tráva nemá to preňho nijaký význam; ide si ako kráľovná kráča hrdo, pyšne; ide si ako pán a) kráča bezstarostne b) kráča pyšne; ide to z neho ako z chlpatej deky vyjadruje sa pomaly, ťažkopádne; ide to ako hodiny/hodinky niečo funguje, prebieha bez problémov, bez chýb; ide to ako po masle/po drôte prebieha to ľahko; ide to ako v lete na saniach záležitosti postupujú ťažko, s prekážkami al. pomaly; ideš ako na zavolanie prichádzaš vhod; idú za ním ako ovce za baranom nasledujú ho bez uvažovania, zaslepene; idú za tým ako osy je o to veľký záujem; ísť ako baran proti múru/proti stene tvrdohlavo presadzovať svoj názor, konať nerozumne, bez ohľadu na celkovú situáciu; ísť ako barani niekam správať sa pasívne, neprejavovať vlastnú vôľu; ísť ako husár kráčať rovno, vystreto; ísť ako na kravách (najmä o dopravnom prostriedku) pohybovať sa veľmi pomaly; ísť ako s hnojom ísť al. viezť niečo veľmi pomaly; jazyk mu ide ako mlyn rýchlo rozpráva; ústa jej idú ako namastené veľa a rýchlo rozpráva; ale choď! výraz nedôvery, odmietania a pod.; žart. ešte mi môžeš ísť po pivo/po cigarety si mladý, mladší ako ja, mal by si ma poslúchať; hrub. choď do hajzla! a) výraz nesúhlasu, odmietnutia b) choď preč, zmizni c) neotravuj, daj pokoj!; hrub. choď do riti zahrešenie vyjadrujúce zlosť, hnev, rozhorčenie; choď do toho! výzva, povzbudenie k činnosti; choď dofrasa/dokelu/dočerta/dopekla/niekam! mierne zahrešenie vyjadrujúce zlosť, hnev, rozhorčenie, nesúhlas; choď [mi] z cesty! uhni, neprekážaj!; choď od toho! výzva, varovanie pred niečím; expr. choď [s tým] do kelu! výraz nesúhlasu, odmietnutia, daj pokoj!, prestaň!; iď/choď mi z očí! odíď!; ide do tuhého situácia je veľmi vážna; ide ho rozhodiť od hnevu/od zlosti al. ide puknúť od hnevu/zlosti veľmi sa hnevá; ide chýr/zvesť al. chýry/zvesti idú hovorí sa, že...; ide ju (ho, ich) očami zjesť prekvapene, s obdivom a pod. niekoho, niečo pozorovať; ide, kam ho oči povedú/zavedú ide bez cieľa; ide mi hlava prasknúť [od bolesti, od starostí] a) veľmi ma bolí b) veľmi sa trápim; zastar. ide mu chýr do ďaleka je ďaleko známy; ide mu karta a) vyhráva b) darí sa mu, je úspešný; ide mu o kožu/o hlavu/o krk/o život nachádza sa vo veľmi nebezpečnej situácii; ide mu to na nervy znervózňuje ho to; ide si jazyk dolámať ťažko vyslovuje nezvyčajné slová; ide to ako-tak nevyvíja sa to veľmi dobre, postupuje to s ťažkosťami; ide to na účet/na úkor niekoho, niečoho má to prednosť pred niekým, pred niečím, a preto niekto bude poškodený, ukrátený al. niečomu sa nedostane náležitá pozornosť; ide to s ním dolu vodou/dolu kopcom/dolu z kopca jeho stav sa zhoršuje, upadá; ide z neho strach je strašný, treba sa ho báť; ideme na to al. neos. ide sa na to al. ide sa na vec výzva k činnosti; ideš ho! výraz vyháňania, odmietania niekoho; ideš na to dobre postupuješ správne; idú ho mrle zožrať a) je veľmi netrpezlivý b) je veľmi nervózny; ísť [] na doraz vydať zo seba všetko, všetku silu, robiť niečo do úplného vyčerpania; ísť až na kraj sveta odísť, odcestovať veľmi ďaleko; ísť cestou ľahšieho/menšieho odporu vybrať si jednoduchšie riešenie; ísť cez mŕtvoly byť bezohľadný; kniž. ísť do Canossy byť prinútený ustúpiť, ponižujúco odprosiť niekoho; ísť do dôsledkov postupovať podľa pevných zásad, neuplatňujúc výnimky; ísť do hĺbky pri opise smerovať k podstate, k jadru; ísť do niečoho/všetkého hŕ al. byť taký hŕ púšťať sa do niečoho (konkrétneho) al. do všetkého neuvážene, unáhlene, bezhlavo; byť nerozvážny, neuvážlivý; ísť do niečoho s rozvahou púšťať sa do niečoho po zvážení, obozretne; ísť do peňazí byť finančne nákladný; ísť do podrobností opisovať niečo podrobne, zachádzať do podrobností, detailov; ísť do Spiša al. ísť na ucho pobrať sa spať; ísť do šírky uvádzať, zapájať rôznorodé informácie viac alebo menej súvisiace s opisovaným javom; ísť hlavou proti múru konať nerozvážne; ísť k duhu niekomu prinášať osoh, úžitok, prospech (najmä zdravotný); ísť k lopate začať robiť hrubú, nekvalifikovanú prácu (obyč. za trest); ísť k niekomu na koberec/na koberček byť predvolaný pred vyššie postaveného pracovníka a vypočuť si pokarhanie al. napomenutie; ísť k oltáru s niekým vydávať sa za niekoho (zriedkavo i ženiť sa); ísť kadeľahšie odísť preč, ujsť, stratiť sa; ísť míľovými krokmi veľmi rýchlo napredovať; ísť na dračku (o tovare) rýchlo sa míňať; ísť na istotu/naisto používať osvedčené postupy, neriskovať, neexperimentovať; ísť na koreň veci skúmať podstatu javu; ísť na kúsok reči zájsť na debatu; ísť na niečo s rozumom/s fígľom konať s rozmyslom, vtipne; ísť na niekoho, na niečo zhurta postupovať prudko, rázne; ísť na niekoho peknými rečami snažiť sa presvedčiť niekoho, aby konal určitým spôsobom, lákať niekoho do niečoho; ísť na ostro konať bez predchádzajúceho skúšania; žart. ísť na vandrovku ísť do zahraničia získať (pracovné, študijné a iné) skúsenosti; ísť na vohľady (o mladom mužovi) ísť na návštevu do domu dievčaťa; ísť na výzvedy ísť zistiť niečo; ísť niekam na skusy ísť na určité miesto al. miesta (často do zahraničia) získať skúsenosti; ísť sa pozrieť, zistiť, ako sa veci robia inde; ísť niekoho zjesť [z/od lásky, radosti] veľmi niekoho milovať, veľmi sa z niekoho tešiť; ísť niekomu po krku prenasledovať niekoho; snažiť sa získať informácie proti niekomu; ísť niekomu v pätách sledovať niekoho; ísť niekomu v ústrety podporovať niekoho, pomáhať niekomu; ísť po niekom a) v poradí nasledovať po niekom b) sledovať al. prenasledovať niekoho c) snažiť sa získať niečiu priazeň, obyč. človeka opačného pohlavia; ísť po špičkách pohybovať sa potichu; ísť po žobraní/po pýtaní ísť žobrať; vyjadruje obavy z možnej chudoby; expr. ísť pod nôž podstúpiť operáciu; ísť príkladom byť vzorom pre niekoho; ísť proti prúdu vzoprieť sa bežným, tradičným názorom, postaviť sa proti konvenciám; ísť [rovno] za nosom ísť, kráčať priamo, rovno; ísť ruka v ruke s niekým, s niečím postupovať zhodne; vyskytovať sa spolu, spolupôsobiť; ísť s bubnom na zajace/na vrabce a) predčasne prezrádzať niečo b) s krikom, nápadne niečo robiť; ísť s dobou/s duchom času/s duchom doby/s módou prispôsobovať sa súčasnosti, móde a pod.; ísť s kožou na trh riskovať; ísť s niekým do postele mať s niekým (nezáväzný) pohlavný styk; ísť sa popučiť od smiechu veľmi sa smiať; ísť sa prepadnúť od hanby veľmi sa hanbiť; ísť sa zblázniť/zošalieť od radosti/od žiaľu veľmi sa tešiť, smútiť; ísť [sám] proti sebe správať sa v rozpore so svojím (predchádzajúcim) tvrdením al. so svojimi zásadami; ísť si na niekom, na niečom oči vyočiť/nechať al. oči mu išli z jamôk vyskočiť veľmi sa začudoval; ísť si oči vyplakať [od žiaľu] veľmi smútiť; ísť [si] po svojom ísť za svojimi povinnosťami al. kto kam chce; ísť [si] svojou [vlastnou] cestou konať podľa svojich zásad; ísť [slepo] za svojím cieľom postupovať bez ohľadu na prekážky; ísť so zvesenou hlavou byť sklamaný, nešťastný; ísť svetom opustiť domov; ísť tam, kam aj králi chodia pešo ísť na toaletu; ísť v čerty odísť preč (na neznáme miesto); ísť v šľapajach/po stopách niekoho nasledovať niekoho v činnosti, v názoroch a pod., napodobňovať niekoho; ísť vyšliapanou cestou/po vychodených cestičkách/po vyšliapaných cestách konať overeným, zaužívaným spôsobom, nehľadať nové riešenia; ísť z nohy na nohu kráčať pomaly; ísť za hlasom [svojho] srdca konať podľa citu, riadiť sa citom; ísť za mreže dostať sa do väzenia; išla z ruky do ruky a) (o žene, o dievčati) stále tancovala b) (o knihe) mnohí ju čítali; išlo mu srdce puknúť/odpadnúť [od žiaľu/od ľútosti] bol veľmi smutný, bolo mu niečo veľmi ľúto; išlo mu to od srdca/z duše bol úprimný; išlo to hladko uskutočnilo sa to bez problémov; išlo to po starom prebiehalo to známym, zaužívaným spôsobom; každý išiel svojou stranou rozišli sa; ledva mu to ide dolu hrdlom nechutí mu; majetok išiel dolu vodou ľahkomyseľne ho premárnili, utratili; môcť si ísť pískať výraz rezignácie, teraz sa už nedá nič robiť; mráz mi ide po chrbte a) pociťujem chlad b) pociťujem strach, hrôzu a pod.; nechoď mi na oči! neukazuj sa mi, nechcem ťa vidieť!; nejde mi to na rozum neviem si spomenúť; nejde mu to do hlavy a) nechápe to b) nemôže sa to naučiť; nejde mu to z hlavy stále na to myslí; nič mu nejde do hlavy je nechápavý; niekto, niečo mu ide krkom má niekoho, niečoho dosť; oči mu idú krížom a) škúli b) má neistý pohľad od opitosti; oči mu išli z jamôk vyskočiť al. ide ju (ho, ich) očami zjesť prekvapene, s obdivom a pod. niekoho, niečo pozorovať; poďme k veci začnime sa zaoberať daným problémom, neodbočujme od témy; robota mu ide od ruky/jedna radosť pracuje šikovne, plynulo, rýchlo; s tým na mňa nechoď(te)! a) s tým ma nezastrašíš (nezastrašíte)! b) týmto ma nepresvedčíš (nepresvedčíte)!; slová mu nešli na jazyk ťažko sa vyjadroval; spánok mi nejde na oči nemôžem zaspať; šiel by na kraj sveta za niekým, za niečím nevzdáva sa niekoho, niečoho, chce niekoho, niečo veľmi získať; to ide mimo mňa táto záležitosť sa ma netýka, nemám s tým nič spoločné; všetko išlo dolu hrdlom všetok majetok sa prepil; všetko mi ide naopak nedarí sa mi; zvesť išla z úst do úst správa sa šírila (ústnym podaním) ◘ parem. aký išiel, takého stretol ľudia s rovnakými (obyč. negatívnymi) vlastnosťami sa priťahujú; aký išiel, takú našiel nájsť si partnerku s rovnakými, obyč. negatívnymi vlastnosťami; keď je somárovi/koze dobre, ide na ľad tancovať [a zlomí si nohu] človek si niekedy vlastnou vinou, ľahkomyseľnosťou spôsobí ťažkosti, nepríjemnosti; keď nejde hora k Mohamedovi, musí ísť Mohamed k hore keď nechce niečo urobiť jeden (z partnerov), musí to urobiť druhý; ľahko prišlo, ľahko išlo čo sa bez námahy nadobudne, obyčajne sa aj rýchlo minie; láska ide cez žalúdok zaľúbenosť je závislá od dobrého jedla, hmotných podmienok a blahobytu

-sť/1228995±260 6.38: verbá inf. nedok. 69654 í/40634 vie/12054 je/6088 /3691 klá/2785 nie/2523 tria/604 plie/516 /431 nej/110 pria/108 mia/49 /37 (4/24)

/5658208±880 1.82: verbá inf. nedok. 2030978→2031029
+67
−52
byť/237398 mať/95482→95549
+58
−39
robiť/41075 ísť/40634 vidieť/38897 hovoriť/28911 vedieť/28391 žiť/24157 hrať/21853 musieť/20604 môcť/17190 pracovať/17188 hľadať/16750 (5696/1402432)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


cestovať konať cestu, byť na cestách • putovať: rád cestuje, putuje po sveteexpr. vandrovaťsubšt. rajzovať: stále vandruje, rajzuje, neobsedí domaísť (viezť sa na dopravnom prostriedku): ísť vlakom, autom, lietadlom


dariť sa 1. úspešne al. bez problémov sa vyvíjať • mať úspechbyť úspešný: práca sa mu darí, neos. darí sa mu v práci; má úspech, je úspešný v podnikanínapredovaťrobiť pokroky (kvalitatívne sa rozvíjať): napreduje, robí pokroky v učenírozvíjať savzmáhať sa: zahraničný obchod sa rozvíja, vzmáhaísťfungovaťhovor. klapať: nemčina mu ide; v podniku všetko funguje, klapeprosperovaťprospievať (obyč. hospodársky): firma prosperuje, prospieva už rokyrozkvitaťprekvitaťkvitnúť (výrazne sa dariť v nejakej oblasti): kultúra tu kvitne, prekvitá

2. p. vodiť sa 1


dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadkuísť: televízor funguje, idebežať (najmä o strojoch): motor dobre bežíhovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklapeslúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži

2. byť vo funkcii • figurovaťpredstavovaťmať platnosťplatiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúcehoreprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik


hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhodbyť vhodnýbyť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľavyhovovať: termín mi nevyhovujezodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedápriliehať: šaty jej dobre priliehajúhovor.: šiknúť sašikovať sapasovať: šikne sa k nemu; pasujú spoluhovor. štimovaťzastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánuzapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadákonvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mizísť sapridať saprísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhodexpr. rezať: to mi režesubšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčaťpristaťslušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebehovor.: pasovaťísťsedieť: klobúk mu pasuje, sedíharmonizovaťladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)


hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmyslemať úmyselzamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športuchystať samieniťchcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiťstrojiťstrojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovaťplánovaťmať plánmať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sapomýšľaťzastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnaniehovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ísť, ide, idú; išiel, išla, išlo i šiel, šla, šlo;

rozk. iď, choď (obyč. smerom preč), poď (smerom sem); bud. pôjde, pôjdu;

zápor. nejsť, nejde, nejdú; nešiel;

rozk. nejdi, neiď, nechoď nedok., v niektorých významoch a spojeniach, najmä v min. čase i dok.

1. pohybovať sa robením krokov, kráčať, uberať sa (o ľuďoch a zvieratách): ísť pešo, krokom, pomaly, rýchle; kôň ide krokom; ísť po ceste, lesom, mestom; ísť po jednom, v rade; ide ako opitý tacká sa; ide ako husár rovno, vystretý; ide si ako pán a) bezstarostne; b) pyšne kráča; ísť niekomu v pätách stále sprevádzať, sledovať niekoho; ísť okolo niekoho, niečoho ako slepý nevšímať si, prehliadať niekoho al. niečo; ísť z nohy na nohu, z kroka na krok pomaly

ísť v šľapajach niekoho, po stopách niekoho nasledovať, napodobňovať, pokračovať v činnosti niekoho; ísť (si) svojou cestou konať podľa svojho presvedčenia, samostatne; ísť vyšliapanou cestou konať, pracovať starým spôsobom; ísť proti prúdu stavať sa proti bežným názorom, proti konvencii; ísť s dobou, s duchom času prispôsobovať sa dobe; ísť za hlasom (svojho) srdca konať podľa svojho citu; ísť cez mŕtvoly bezohľadne odstraňovať prekážky; ísť až na kraj sveta za niečím nevzdávať sa niečoho, chcieť to dosiahnuť za každú cenu; ísť (slepo) za svojím cieľom nedbať na prekážky; ľudia idú za tým slepo chcú to mať; idú za tým ako osy je o to veľký záujem; ľudia idú za takým tovarom páči sa im, ide na odbyt; ísť niekomu v ústrety pomáhať; hovor. ísť niekomu poruke pomáhať; ísť ruka v rukáve s niekým, s niečím patriť spolu, nevyhnutne nasledovať za sebou; ľud ide s vládou súhlasí s ňou; išiel by do ohňa za niekoho o oddanom, vernom človeku; ísť do niečoho s rozvahou púšťať sa, dávať sa do niečoho po uvážení; hovor. ísť na niečo s rozumom, s fígľom rozumne, s rozmyslom al. vtipne si počínať; ísť pod zem zomrieť; zdraví choďte, choďte spánombohom! pozdrav odchádzajúcemu; môžeš ísť (ak sa ti nepáči) môžeš odísť; iď mi z očí! odíď! (v rozčúlení); nechoď mi na oči! nechcem ťa ani vidieť; hovor. žart. ísť kadeľahšie ujsť; ísť rovno za nosom priamo; hovor. ísť na niekoho (s niečím) napádať niekoho, príkro vystupovať proti niekomu; s tým na mňa nechoď! s tým ma nezastrašuj!; poďme ďalej! pokračujme (-te); poďme k veci! neodbočujme (-te); ide sa! začnime, poďme!; poď ho vnohy dal sa na útek; ísť na niekoho zhurta napádať, zastrašovať ho; ísť k oltáru s niekým vydávať sa (zriedkavejšie ženiť sa); ísť s bubnom na zajace predčasne niečo prezradiť, robiť zbytočný poplach;

2. (kam, na čo, po čo, kraj i pre čo; s neurč.) poberať sa, pobrať sa niekam s určitým cieľom (pešo al. dopravným prostriedkom): ísť do školy, do divadla, na koncert, na návštevu, ísť na prechádzku, na výlet, na poľovku; ísť na svadbu, na pohreb; ísť do väzenia; ísť na pole; ísť po vodu, na vodu doniesť; ísť na drevo doviezť; ísť na huby, na jahody zbierať a doniesť; ísť na hrušky, na jablká oberať, trhať; ísť na trávu nakosiť, natrhať; ísť na ryby chytať; ísť na pivo a) vypiť si ho na mieste, obyč. v hostinci; b) doniesť; ísť na obed naobedovať sa; ísť niekomu po pivo, po obed doniesť; ísť po lekára zavolať ho k chorému; ísť na smrť, na popravu; hovor. ísť do postele ležať al. spať; ísť na potrebu, na stranu, na záchod; ísť na vohľady chlapec za dievčaťom; ísť medzi ľudí, medzi svet do spoločnosti; ísť kosiť trávu, ísť niekoho navštíviť, ísť spať; ísť po žobraní, po pýtaní žobrať; ísť svetom opustiť domov, vlasť

hovor. žart. ešte mi môžeš ísť po tabak, po cigarety si mladý, mladší ako ja; ľud. ísť na prístupky priženiť sa;

3. (obyč. o ľuďoch) pohybovať sa z miesta na miesto na nejakom dopravnom prostriedku, viezť sa, cestovať: ísť vlakom, vozom, autom, loďou, koňmo, na vlaku, na voze, na aute, na lodi, na koni, na bicykli; ísť po mori cestovať loďou; ísť do Tatier, na Krym; ísť na voloch, na koňoch, na kravách viezť sa na voze ťahanom volmi, koňmi, kravami

hovor. žart. al. iron. ide ako na kravách pomaly;

4. (obyč. o veciach) pohybovať sa z miesta na miesto, smerovať niekam: auto, voz, autobus ide; loď ide (plnou parou); vlak ide o piatej; ide sprievod, pohreb; list ide poštou; spis ide úradnou cestou

zvesť išla z úst do úst šírila sa; chýr ide o ňom hovorí sa; ide mu chýr ďaleko je známy; išla z ruky do ruky stále tancovala; kniha išla z ruky do ruky a) podávali si ju; b) mnohí ju čítali; ide to s ním dolu kopcom jeho stav, situácia sa zhoršuje; majetok išiel dolu vodou premárnili ho, ľahkomyseľne utratili; všetko išlo dolu hrdlom prepil majetok; ledva mu to ide dolu hrdlom nechutí mu jesť; hovor. plat mu ide ďalej dostáva ho; roky idú míňajú sa; hovor. ceny idú hore stúpajú, zvyšujú sa; ľahko prišlo, ľahko išlo (prísl.) čo ľahko, bez práce nadobudli, to ľahko utratili, premárnili; hovor. oči mu idú krížom a) škúli; b) má neistý pohľad od opilosti; ide mi mráz po tele, po chrbte (od hrôzy, od strachu); ísť do predaja o tovare pripravenom na predaj; ísť do zberu o predmetoch určených pre zber; ísť na odbyt, hovor. na dračku ľahko a rýchlo sa predávať;

5. byť v činnosti, fungovať (o mechanizmoch): hodiny idú (presne); stroj ide hladko; mlyn ide naprázdno; továrne idú sú v chode, pracuje sa v nich

hovor. ústa jej idú (ako namastené) veľa a rýchlo rozpráva;

6. dariť sa, vyvíjať sa, diať sa, konať sa: ide mi to dobre, zle, pomaly; práca mu ide; ide to darí sa; ako ti ide? ako sa ti darí práca?; všetko išlo hladko; učenie mu nejde ťažko sa učí; nič mi nejde nedarí sa mi; hovor.: ide mu darí sa mu (hmotne); obchod (dobre) ide prosperuje; tovar (dobre) ide míňa sa; ide mu karta vyhráva

všetko mi ide naopak nedarí sa mi, robota mu ide od ruky šikovne, rýchlo robí; ide mu to ako v lete na saniach zle; ide to ako po masle, ako po šnúre dobre, podľa plánu; hovor. to mu ide po srsti lahodí mu, je mu po vôli; život ide ďalej pokračuje, nedá sa ničím zastaviť; a tak to ide do nekonečna stále sa opakuje; ide do tuhého, do živého situácia je vážna, rozhodujúca; ísť na úkor niečoho mať prednosť pred niečím, čo bude preto poškodené, ukrátené;

7. smerovať na určité miesto, viesť niekam al. niekade: okno ide do dvora; cesta ide poľom, vrchom, rovno;

8. prenikať, zasahovať, dostávať sa niekam: voda mu ide po členky siaha; ísť do dôsledkov, do podrobností, až na koreň vecí; ísť do hĺbky rozoberať, chápať vec hlboko; ísť do šírky; jeho odvaha išla tak ďaleko, že... siahala; hovor. dlhy išli do tisícov;

9. vmestiť sa, vojsť sa do niečoho: Koľko vás ide do pol kila? (Botto); hovor. na kilo ide desať hrušiek

hovor. to mi nejde do hlavy tomu nerozumiem; nič mu nejde do hlavy je nechápavý;

10. vychádzať z niečoho: z hrncov ide dobrá vôňa; z nosa mu ide krv tečie

to mu nejde (ide) od srdca, zo srdca nie je to (je to) úprimné;

11. (za koho, kam) vybrať si, voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu: ísť za učiteľa, za lekára, za učňa, za paholka, za ošetrovateľku; ísť za kmotra, za svedka; ísť k vojsku, k divadlu, ísť na remeslo, na štúdia, na univerzitu; ísť do služby, do škôl; ísť do kláštora, do civilu

ísť za niekoho vydať sa; išla zaňho z lásky;

12. neos. ide, išlo, pôjde (o čo, o koho, komu o čo) vec sa týka niečoho, niekoho, je reč o niečom, o niekom; záleží na niečom, na niekom, niečo je v hre: O čo ide? O koho ide? Ide o teba; ide o veľkú vec; ide o česť, o dobré meno, o zdravie, o život; ide nám o kožu, o hlavu, o všetko; ide mu o peniaze;

13. vyjadruje blízky začiatok nejakej činnosti al. stavu, približovanie al. nastávanie nejakého deja al. stavu: ide zima, dážď, búrka; ide mu na štrnásty rok; idú naňho driemoty, ide naňho spánok; ide na mňa mdloba; ide mu do plaču, do smiechu; ide mu chuť na niečo; ide mu niečo na chuť; hovor. idú mu sliny (slinky) na niečo má chuť; hovor. ide mu na vracanie dráždi ho na v.;

14. hovor. (s neurč.) vo funkcii pomocného slovesa vyjadruje blízkosť nejakého deja, hodlať, chystať sa niečo urobiť: ideme stavať; idú sa riešiť ťažké problémy; idem sa ženiť, vydávať

ide mi hlava prasknúť (od bolesti, od starostí); išlo mi srdce puknúť, odpadnúť (od žiaľu, od ľútosti); ide sa zblázniť, zošalieť (od radosti, od žiaľu); ide sa rozpučiť (od smiechu, od jedu); ide ho rozhodiť (od hnevu); išla si oči vyplakať (od žiaľu) išli mu oči vypadnúť, vyskočiť (od závisti, od zvedavosti); išiel si oči vyočiť, išiel na tom oči nechať uprene sa díval;

15. hovor. hodiť sa k niečomu, slušať, pristať: farby idú k sebe, spolu; to ide jedno k druhému;

16. hovor. v rozk. iď, iďte, choď, choďte (vyslovené s osobitnou intonáciou) vyjadruje nedôveru al. odmietnutie: ale iď!, ale choď! a) naozaj?; b) daj pokoj!, nie; iďže ho!, iďže ho v čerty!, choď do pekla, do čerta, v čerty!, ideš (mi) ho! daj pokoj!, odíď!

ísť nedok. i dok.
1. pohybovať sa robením krokov, kráčať (o ľuďoch a zvieratách): Ona išla vopret s tou paľicou za ťín gajdošon a spievala (M. Lehota NB); Ťieklo ako s putňi, že sa pre vodu ňedalo íťi, kráčaťi (Čelovce MK); Išól som po dvore a nazadeg a otál spátki (Ružindol TRN); Išu̯a kráva pres potok (Stráže n. Myj. SEN); Paľe, tu idze jeden parobek, ta odíď, choď už, ulabme ho! (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. ít krížem (Stupava BRA), isc šrejgom (Lastovce TRB) - priečne, skrátenou cestou; idem ím oprociva (Ružindol TRN) - naproti; iďe naspak (Lišov KRU) - vracia sa; íď ricki (Brodzany TOP) - dozadu; isc vlakom (Papradno PB) - veľmi pomaly; behom iďe (Stožok ZVO) - veľmi rýchle; koň ide kalupem (Záh. Bystrica BRA) - cvála; iďe zľachka (Kňažia DK) - ľahúčko vykračuje; ida cestú (Bzince p. Jav. NMV) - idúcky
F. išli o život tí kravi (Ružindol TRN) - veľmi rýchle; ízď vosľep (Rim. Píla RS) - bez cieľa; ízď ňevádzaní (Mošovce MAR), ízď z ovisnutím nosom (Rim. Píla RS), išél ottal jak pez z veselá (Lubina NMV) - s nevydareným zámerom, bez výsledku; uš pujdzeš (V. Šariš PRE) - už zomrieš; ic svoju drahu! (Brezina TRB) - choď si po svojom!; iť käďeľakšie (Prievidza) - odísť preč; izdz jag ľuft (Fintice PRE), šľi aňi guľa (Stožok ZVO) - veľmi rýchle; iďe jäko na trňí (Kňažia DK), iz jak po špigľu (Smižany SNV) - pomaly, opatrne; idze jak śľepi (Záhradné PRE) - a) nepozorne b) bezohľadne; idze jak šnura (Vranov), idze jag husar (Vranov) - rovno, vzpriamene; ízď ako na strunách (Zázrivá DK) - ľahko, svižne; išiou̯ zo psím obzerom (Ležiachov MAR) - odchádzal zahanbený; izdz jag rag z droźdžom (Stanča TRB) - veľmi pomaly; išou ako na hotovuo (M. Lehota NB) - na isto; išľi sebe z nohi na nohu (Sobrance) - pomaly; nédem aňi na krok (Rochovce ROŽ) - ani sa nepohnem; iď mi zo svetla! (V. Bielice TOP) - nezacláňaj!; izdz na dakoho (Čemerné VRN) - útočiť na niekoho; išóv mi po ruke (Lukáčovce HLO) - pomáhal mi; akí šou̯, takého stretou̯ (Rim. Píla RS) - obaja sú rovnakí; ít pieški lebo za vozem (Kuchyňa MAL) - to je rovnako; í_z bubnom na zajace (Bodorová MAR) - predčasne niečo rozhlásiť; ísť s kapsičkou po sveťe (Jasenová DK) - po žobraní; ízď, gďe oši vedú (Rim. Píla RS) - hocikde; ízď na kraj sveta za niečím (Rim. Píla RS) - chcieť niečo dosiahnuť za každú cenu; idze dolu vodú (Podmanín PB) - je to s ním zle; choj f pokoji! (Detva ZVO), chojťe voľaďe! (V. Krtíš MK), choď do paroma! (Pucov DK), idz ľa uš ta von! (Dlhé n. Cir. SNI), choď volaďe do pekla! (V. Bielice TOP), choď mi z očú! (Košťany n. Tur. MAR) - choď preč!; ideš! (Čataj MOD), ideš ta! (Kaľamenová MAR) - odháňanie preč; aľe choj! (Pucov DK) - ale nevrav!
2. i dok. pob(e)rať sa s úmyslom dosiahnuť istý cieľ (o človeku): Ale to zrietka sa takimuto chudobnímu trafelo íď do ňemocňice (Kľak NB); Jano išiou̯ na hubi (Košťany n. Tur. MAR); Zme išli na polovačku (Mnešice NMV); Chistali sa íd do kosteu̯a (Záh. Bystrica BRA); Šlo še do poľa (Rozhanovce KOŠ)
L. idú o ohu̯áški (Chropov SKA) - ohlásiť sobáš na faru; išľi na vohľadi (Rankovce KOŠ) - chlapci za dievčatami; iďeme do raži (Košťany n. Tur. MAR) - kosiť; išla s tatkom do žatvi (Ružindol TRN) - robiť žatevné práce; ideme na lúki (Mošovce MAR) - kosiť al. hrabať seno; íť po žobraňí (M. Čausa PDZ) - žobrať; isc s kudzeľu (Dl. Lúka BAR) - na priadky; išli po nom (Šterusy PIE) - sledovali ho; iď medzi ľuďí (Pukanec LVI) - do spoločnosti; ízď do sveta (Tek. Breznica NB) - ďaleko, na neznáme miesto; iď na čari (Pukanec LVI) - na výmenu; isc po diškurkou (Sobrance) - klebetiť; izď na ďiváki (Rim. Píla RS) - pozrieť sa niekam; ízď na záropki (Košťany n. Tur. MAR) - za peniaze robiť; íd z husáma (Vištuk MOD) - pásť husi; íd do kou̯a (Štefanov SEN) - tancovať; išov mu na pomoc (V. Bielice TOP) - pomôcť; ísť po svojej roboťe (Košťany n. Tur. MAR) - robiť si svoje povinnosti; íd za pase (Stráže n. Myj. SEN) - pasovať sa; iď do Spiša (Pukanec LVI) - žart. spať; izď na prístupki (Bodorová MAR), iď na prístauke (Pečenice LVI) - priženiť sa do domu nevesty
3. viezť sa, cestovať (obyč. o ľuďoch): Peter išieu̯ do mesta na voze (Paludza LM); No a zafše sa išlo teda aj do Levíc (Žarnovica NB); Já so_mosela sama kočíruvad a í_do Prešporka (Ružindol TRN); Išól na auce (V. Rovné BYT); Treba vam izdz na richľiku (Závadka SAB); Haňča išla na mašiňe (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. tag išli na tích koňoch jag luft (Svätoplukovo NIT) - veľmi rýchle; izď jag na kravách (Lapáš NIT) - veľmi pomaly
4. pohybovať sa (o veciach): Išou̯ autobus a kceu̯ sa previesťi kochňiar (Ľuboreč LUČ); Som ňeveďeu̯, že druhie vozi pójdu (Tek. Breznica NB); Naráz už voda išla spátki (Ružindol TRN); O pol dzeviatej idze (vlak) s Podradza (Spiš. Podhradie LVO)
F. iďe mu chír (Rim. Píla RS) - hovorí sa o ňom; gazdovstvo plavom idze (Studenec LVO) - zle prosperuje; húsence idú do brkov (Cinobaňa LUČ) - začína im rásť väčšie perie; muzika nám ešťe išla na rozum (Tek. Breznica NB) - mysleli sme na muziku; iďe (nejďe) mu karta (Rim. Píla RS) - má (nemá) šťastie pri hre v karty; já som bola malá, ke_tie peniaze išľi (Devičie KRU) - boli v obehu; už vecej nam uhľe i drevo idze (Sobrance) - míňa sa; na ňiekeríh jarmokách továr išou̯ (Pukanec LVI) - mal odbyt; aňi robota mi robotou ňešla (Kriváň ZVO) - nezdala sa byť namáhavá; hlava mu iďe dokola (Bošáca TRČ) - má závrat; neít na chut (Hlboké SEN) - nemať záujem o niečo; ale iďe tími piskí! (Čierny Balog BRE), huba jej iďie ako takej kofe (Prievidza), iďe mu huba jako mlín (Bošáca TRČ) - priveľa alebo rýchlo rozpráva; bez ofsa kuoň iďe do psa (Tvrdošín TRS) - stráca silu; íd vrchom (Šintava ŠAĽ), ít hore (Mokrý Háj SKA) - kypieť; ňeid ot kuoski (Pukanec LVI) - zle sa lúpať (o ovocí); zbožie ide dolu (Bošáca TRČ) - lacnie
5. byť v činnosti, fungovať: A tie kolíke stále dokola, dokola a žďi to išlo, žďi išlo (Kľak NB); Hodzini prestali ísc (Prosné PB); A to tag mľinske koľeso išlo, bo to na vodze bul mľin (Kokšov-Bakša KOŠ); Tota pila dobre idze (Bardejov)
F. idze jag hodzinka (Brezina TRB) - presne
6. smerovať, viesť: Šetko abi to do boku išlo (Tek. Breznica NB); Cesta išu̯a tak medzi jedním visokím brehem a vodú (Jablonové MAL); Taďe iďe potog Gedra a iďe aj cez Máňu (V. Maňa VRB); Z Mihaľovedz do Trebišova idze štreka (Šamudovce MCH)
7. siahať, zasahovať, dostávať sa: Ono to uhlie ostáva potom, od vrchu iďe (Kľak NB); A potom to (dym) išlo tomu do chiži a to ženi dusilo (Lišov KRU); Naspodeg dali plév, abi vlchkozd neišla do teho zbožá (Ružindol TRN); Uľ se vikropel s cukrovu vodu, a tak doňho ľepši išľi pčoli (Rozhanovce KOŠ)
F. išlo mi to na srdce (Detva ZVO) - spôsobovalo mi to srdcovú nevoľnosť; aňi mi na miseľ ňejdze (Spiš. Podhradie LVO) - ani si nespomeniem
8. plynúť (o čase): Ten čas pomali iďie (V. Bielice TOP); Už bi si sa mál oženit, roki idú a nigdze ništ! (Vištuk MOD)
9. voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu: Išou̯ ako za toho králouskího komorňíka (Kľak NB); Šieu̯ som za učňa (Žarnovica NB); Po svaďbe ťižďeň muž mi šou̯ gu vojsku (Závadka n. Hron. BRE); Kce í_za farára (Košťany n. Tur. MAR)
F. ňesťela zaňho iťi (V. Bielice TOP) - vydať sa zaňho; íd za zaťa (Brodské SKA) - ísť po svadbe bývať do rodiny nevesty; íd za nevestu (Vištuk MOD) - ísť po svadbe bývať do rodiny ženícha
10. dariť sa: Robota mu iďie dobre (Prievidza); A tomu bárz dobre išlo remeslo (Ratková REV); Ňejďe to (upiecť), to len z domácého masla išlo (V. Maňa VRB); Prví ráz vázal vinohrad, a išlo mu to! (Vištuk MOD); A dakedi tag hvareľi, že ked mu dobre išlo, že toto śe mu darilo (Baldovce LVO)
F. idze to jak po masľe (Brezina TRB) - ľahko, šikovne; idze mu to jag v ľece na sankoch (Brezina TRB) - zle; šetko išlo z božou pomocou (V. Maňa VRB) - darilo sa; idze to jedna radosc (Smižany SNV) - veľmi dobre; všetko mu iďe ako po loji (Jasenová DK) - všetko sa mu darí
11. je možné, dá sa: Ke_ci dáš záležat, pójde to! (Vištuk MOD); To naraz ňejdze (Úbrež SOB)
12. ako sponové sloveso vyjadruje začiatočnú fázu stavu: Iďe mi na dáveňie (Košťany n. Tur. MAR); Išu̯o mi už na jedenadvacátí rok (Jablonové MAL); Idze mi na kaśľeňe (Dl. Lúka BAR)
13. neos. ako limitné sloveso v spojení s neurčitkom vyjadruje prípravný stav pred uskutočnením deja: Us sä mi iďe vari ďieťa narodiť (Žaškov DK); Išla śe śviňa klac (Buglovce LVO)
F. iďe sa zblázňiť ot starosťí (Prievidza) - má veľmi veľa starostí; iďe mi hlava prasknúť (Ležiachov MAR) - a) veľmi ma bolí b) mám veľa starostí
14. neos. záleží na niečom, na niekom, týka sa niečoho: Jemu išlo len o peniaze (Ležiachov MAR); No to už len o to išlo, že abi tomu sellákovi boli trocha napomohli (Kostolné MYJ)
F. iďe mu o život, iďe mu o kožu (Rim. Píla RS) - je v nebezpečenstve života
15. hodiť sa, pristať: Pozriťe sa, ako tí dvaja pekňe idu k sebe, ako him to spolu pasuje! (Slovany MAR); Mňe ňejďe fijalová farba (Návojovce TOP); Hlavni su farbi, žebi išľi gu sebe (Brezina TRB)
16. choď, iď, v plat. citoslovca vyjadruje odmietnutie al. pochybnosť: Iďešže! (Dol. Lehota DK); Aľe choť! (Prievidza); Ale ic! (Vištuk MOD); Nejdeš! (Stráže n. Myj. SEN); Idže! (Dlhé n. Cir. SNI)

hísť p. ísť


ísť [(j)í-, hí-] ndk
1. pohybovať sa z miesta na miesto, uberať sa (o živých tvoroch): drab yssel z mesta (SITNO 1556); rozhnewal sie a ssel preč (ŽIAR n. H. 1565) odišiel; abi riby hore wodu nessly ((TRENČÍN) 1617-19) neplávali; gissli po swych (KB 1757) peši; kdiz rog yde, opass se (RG 18. st) letí; í. do zeme, zo sveta zomrieť: skrze toho musel y do zeme git mug strycz (LUBINA 1690); ze sweta toho giti musime (KT 1753);
x. pren samj sobe na odpor gdu (CS 18. st) odporujú si
2. poberať sa niekam s určitým cieľom: po žebrani jiti (STAŠKOV 1671 LP) žobrať; git na riby (LIPTOV 1716); na pomoc sslj (NECPALY 1743); k teg larme ktel hiti (DUBOVÉ 1757); na potrebu gjti; ma stolicy gjti (LC 1707) na potrebu; pan grof do dieti yssli (M. HOSTE 18. st);
x. pren ygduc k smrti (ŽILINA 1557) umierajúc
3. viezť sa nej. dopravným prostriedkom, cestovať: kona, na kterem ssiel (KRUPINA 1695); plt, na ktereg issly (ŽILINA 1705); na wozi geti, gjti (KS 1763)
4. (o veciach) pohybovať sa, byť v pohybe; v obehu; v cene: ladi issli (ŽILINA 1718); hnedki dasst, hnedki snech issel (BATIZOVCE 1754); vodné koleso velmj tuho isslo (KRUPINA 1755) krútilo sa: pren byelych penezy ktere na ten czas ssly (PRÍLES 1595) boli platné ako obeživo; žito po dwom zlatom issla kila (M. KAMEŇ 1679) predávala sa
5. smerovať, viesť niekam: cesta dolu gde pres dolynu (ZVOLEN 1567); Wah ssel wedle wrbya (TRENČÍN 1613); na welikiho czera yde a wedie babynsky chotar (KRUPINA 1692); dwere do komory iduce (TRENČÍN 1713); shlidáme hluboku do zem gdúci gezkinu (VP 1764)
6. prenikať, dostávať sa niekam:
F. psy hlas do něba negde (SiN 1678); na mysel gide (KS 1763) myslí o tom
7. vychádzať z niečoho: (z bane) plamen šahtou ven išel (BOCA 1610); do hlawy mu zatyaly, az mu mozky wen yssly (TRENČÍN 1654); až krev s neho pugde (RN 17.-18. st) potečie;
x. pren z mlyna nam žadny osoch negde (PLOŠTÍN 1772 LP) neplynie; praca od ruky pogde (WL 1789) bude sa dariť
8. patriť, prislúchať, náležať: panu plat pugde ssest mericz (BUDATÍN 1478 SČL); diel zo dwora, ktery nanho ssiel (L. TRNOVEC 1536); czuo zustane, ma gity do talou (KRUPINA 1691)
9. konať sa, prebiehať, vyvíjať sa: na kohoz zaloba gde (ŽK 1473) kto je obžalovaný; setko kriwo gide (RADVAŇ 1714) nedarí sa
F. mestečko na skazu ide (PÚCHOV 1744 LP) speje ku skaze
10. s inf vo funkcii pomocného slovesa vyj. časovú blízkosť nej. deja: pugdem na neho zalowat (SPIŠ 1716); idjem travu kosit (OPONICE 1747)
F. ísť za muž, do manželstva za koho vydať sa: ssla za muz za Jana pisarze a sskolnika nasseho (ŽK 1469); za pana Bartossa do manželstwa ssla (BÁTOVCE 1614); za muž yssla do Chocholneg (TRENČÍN 1675); ide komu o čo hrozí mu, že to stratí: gde gemv o zywot (ŽK 1473); nam ne o kožu, než o dussu gide (PP 1734)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a idú sa vyváľať et vont se rouler
ani prehovoriť, ani ísť ni parler, ni aller
a šla si sadnúť et alla s'asseoir
gróf, choďte, syn môj comte, partez, mon fils
ju odoprieť, a pôjdem refuser, et j'irai
mu jednoducho pôjde vysvetliť irait simplement lui expliquer
poďte s nami objaviť venez avec nous découvrir
ruku a pôjdeme spolu la main et nous cheminerons ensemble
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu